Octobr 4, 2011
Showing posts with label konkani lekh. Show all posts
Showing posts with label konkani lekh. Show all posts
Tuesday, October 4, 2011
Thursday, May 5, 2011
KONKANI KOTHA: XETKAR JAKI - Norman Noronha
X E T K A R J A K I

- Boroupi: Norman Noronha (Navelim/Kuwait)
Ara! Ra! Ra! Ra! Chol, chol re fuddem chol........
Him utram xetkar Jakiche tondaruch astalim, kiteak, tacho choddso vell ghorvam sangatak sortalo. Xetkar Jaki amchea ganvant chodd famad aslo. Taka thoddo lok Pontkar Jaki mhuntale.
Ek dis hanven taka vicharlem. Taka lok pontkar Jaki kiteak mhontat kai mhunn anik tannem mhaka sanglem 'Are cheddea, hanv lhan astana pain oddun udoilelim vidiechim pontam
puzaun oddtalom. Dhekun, lokan mhaka Pontkar Jaki hem nanv ghatlem'.
Zotak bandpache bore sonsonit don padde zalear don duddacheo gayeo asleo. Padeank zotak banddun ghorchem ani lokachim xetam kostalo. Gayechem dudh kaddun aple familik zai tem dovorun urlelem lokak viktalo. To ditatalo toslem xudh dudh aiche pillgek keddnach mellchenam. Antanche dudhvale dudhant udok ani dusreo vostu misoll korun viktat. Thodde dudh frijiint dovorun uprant susegad viktat pun, xetkar Jaki mat sodanch tajem dudh ghevun ditalo. Jaki aplea ghorvank ani familik sangatak ghevun aplim xettam roitalo. To sokallim chau pivon bhair sortalo, uprant tachi ghorkann Joana, zaka sogllo lok Junn mhuntale. Burgheank iskolak daddun zatoch Jakik pez ghevn yetali ani pejek tonddak laupak chepne thor na zalear ambadde hadtali. Kam chodd aslear thoddio bail-mon'xam kameri haddtalo.
Vorsak don xetacheo pikko kaddtalo. Ek Sorod ani Dusrem Vaimgan. Sorod mhunnchem pavsant roupachi xetam jim pavsache udkant zatat. Vaigan mhunchem gimant rovpachi xetam hi chodd korun nhoimche boglek roitat ani tea nhoimchea udkan ximptat. (antache kallar canals asat) Amcho Jaki nhoimche lagim aple vaigon roitalo ani Udkachea pomp (water pump) lavun nhoimche udok kaddun xeth ximptalo.
Ami burge astana hea pompak udkacho bomb mhuntale. Ho pomp chalu kortoch ganvant voddlean avaz zatalo. Amkam magir kolltalem Jakin pomp chalu kela mhunn. Ani kednai-i ami dhavon vetalem tem udok vhoir sorta tem pollevnk amkam bori mouza yetali. Hem udok eke zageak vottalem ani magir Jaki barik-barik kodio (trenches) khondun sogle xetache bandeak udok ximpdaitalo. To Sorod ani Vaigan fokot batt (paddy) vomptalo, punn Vaigonn vopta tedna tache kuxik ek Menke matiecho addo (wall made with sticky yellow mud) bandun, tantunt bhaji-torkari porsu laitalo, zoxe, kanddo, mirsango, vanggi, bhende, mullo, tambddi bhaji, touxim, dudi adi, ani thodde zagear kongam ani kalngancheo valli vomptalo.
Ami bhurge kednai tache porsakodde pavlear irvi rongachim kalngam pollevn amkam khavpachi ruch yetali. Kednai Jaki porsa lagin nam tem pollevn amche modlo konn eklo vadea (boundry wall) velean udki marun ek kanling chorun dhavon ghevun yetalo. Kanling pikem vo tornnem hi forok amkam gomonasli. Jem hathak lagta te ghevun dhanv marop ani fatracher marun foddun khavop aslem. Ghorcheank kollot mhunn kanling katorpak ami suri keddnanch vapdunk nasli.
Choriechem kanling khavpak borich movja distali. Atanchea bhurgeank osle, adle dis khoim melltole? Xetache kamank Vaignant yeta tedna bhaji-paleachem porsachem kam zatalem. Taka tachi bail ani tachi bhurgim zaiti moddot kortalim. Oxem bhaji-pallo, battache tandull, dudh vikun tancho sonvsar boro choltalo. Bhurgim bha xetachea kaman taka adhar kortalim.
Hea Jakik ek vaittui sovoim asli. To ratcho keddnai xezarianche battant narl chorunk vetalo. Payenk khanduv (entagled rope) ghalun furfurit maddar chodtalo. Ek sanjer osoch kaluke ratri madddar chodlolo astona, teach vellar madda lagin aslole ghorantle Lorsuk soimbachi goroz poddli dhekun to bhair ailo.
Apli goroz korun to matso vell thoim ubo raulo. Jaki taka lagon voiruch urlo punn, kitlo vell mhunn vhoir rautolo? Taka ailo rag ani tannen don galio-fosti marun tidken mhontlem “Are Lorsu, malkiriada mhaka rakonk raula. Chol bhitor nam zalear ek narl tuje khodd'dear martam. Lorsuk kitem khobor? Jaki madder vhoir asa mhunn? Avaz aikotoch tannen Jakik voir aslolo polelo punn, bhivon gharant bhitor sorlo. Oxinch kaim vorsam gelim bhurgim vaddon vhoddlim zalim. Unchlem thoddem xikop zatoch avoy-bapaichem sangatak kam korunk lojonk laglim. Cheddo eke komponint kamank laglo ani cheddum eka five star hotelant shopping arcade zagear sales girl mhunn kamank vetalem. Ek dis auchit Jakichem kopachem chodd zalem dista ani taka kallzacho attak yevun somplo. Punn Jakicheo yadi amchem monant ajun tajeo asat.
Halinchea tempar amchim bhurgim xetachem kam korunk loztat. Focot tornattim nhoi zaiteo baileo pasun xetache kam korunk fattim sortat. Tanche ghov Gulfant zaum foren boaticher kam kortat mhunntoch tankam poiso zai toso mellta. Ghovachea duddvancher soglle tandull gotto, baji-pallo ani follam bazarant savn haddun khatat.
Amchea Goyant pikta tem amkam pavona dhekun lagxilea pranthan thavn dudh, tantiam, baji-torkari haddtat. Halinche tempar zaitem pautti potrancher ami vachlam ki, antam zhadank pikavoll bori zaupak artificial sarem ghaltat. Dhekun, atanche tempar bhajek adle bhaxen gost nam. Thoddim follam zoxe ambe, kellim, vegin pikonk calcium carbide, ethylene, adi, oslim chemicals ximpdaitat (sprayed). Hem soglle mon'xeache jivak ekdom mal (its like slow poisoning).
Soglle Goemkarank mhozo ek ulo.
Tumche lagim thoddi porian zomin aslear tantunt porsu lauche, vikpak nhoi, punn zonn ekleachea ghorak zai tem pikoiat. Antam bhurgim xiklolim asat kitei porsu laupachio adunik souloteo (modern techniques) zai zalear internet-ar sompeponnin meutat to tumi avoi bapaik dakouche. Amchea moddeakat zaitea amchea Goenkar 'Horticulturists' asat ani toxeach 'Goa Directorate of Agriculture' ani sabar 'Zonal Agriculture Offices' hea Goenchea Serkari Khateamchea fantea zoxem Pernem, Valpoi, Bicholim, Mapusa, Ela-Old Goa, Ponda, Margao, Sanguem, Quepem ani Chaudi-Canacona, ani porxim vochun "Farms" hankam bhett diupachi nibel goroz. Oslim 'Farm-a" Codar-Ponda ani Kalay-Sanguem asat. Thoddem bhou bhaile kam kelear kuddik 'exercise' zata ti, jivak bori. Disandis dispott'ttea jevnna-khannachea vostunchi dor vaddot veta. Bhaji-pallo vo xettam rovop ek hobby koxi tumi
apnauchi. Hea bhaxen zonn eklean proitn kelear amche Goyant torkaricho unnav poddcho nam. Kitlo faido nhoi?
- Norman Noronha

http://groups.yahoo.com/group/gulf-goans/message/33665
KIFF Veterans Trophy (Football Tournament in Kuwait)
[Kherit dhinvas Lino B. Dourado ani goa-world.com team-ik.
http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/ ]
- Boroupi: Norman Noronha (Navelim/Kuwait)
Ara! Ra! Ra! Ra! Chol, chol re fuddem chol........
Him utram xetkar Jakiche tondaruch astalim, kiteak, tacho choddso vell ghorvam sangatak sortalo. Xetkar Jaki amchea ganvant chodd famad aslo. Taka thoddo lok Pontkar Jaki mhuntale.
Ek dis hanven taka vicharlem. Taka lok pontkar Jaki kiteak mhontat kai mhunn anik tannem mhaka sanglem 'Are cheddea, hanv lhan astana pain oddun udoilelim vidiechim pontam
puzaun oddtalom. Dhekun, lokan mhaka Pontkar Jaki hem nanv ghatlem'.Zotak bandpache bore sonsonit don padde zalear don duddacheo gayeo asleo. Padeank zotak banddun ghorchem ani lokachim xetam kostalo. Gayechem dudh kaddun aple familik zai tem dovorun urlelem lokak viktalo. To ditatalo toslem xudh dudh aiche pillgek keddnach mellchenam. Antanche dudhvale dudhant udok ani dusreo vostu misoll korun viktat. Thodde dudh frijiint dovorun uprant susegad viktat pun, xetkar Jaki mat sodanch tajem dudh ghevun ditalo. Jaki aplea ghorvank ani familik sangatak ghevun aplim xettam roitalo. To sokallim chau pivon bhair sortalo, uprant tachi ghorkann Joana, zaka sogllo lok Junn mhuntale. Burgheank iskolak daddun zatoch Jakik pez ghevn yetali ani pejek tonddak laupak chepne thor na zalear ambadde hadtali. Kam chodd aslear thoddio bail-mon'xam kameri haddtalo.
Vorsak don xetacheo pikko kaddtalo. Ek Sorod ani Dusrem Vaimgan. Sorod mhunnchem pavsant roupachi xetam jim pavsache udkant zatat. Vaigan mhunchem gimant rovpachi xetam hi chodd korun nhoimche boglek roitat ani tea nhoimchea udkan ximptat. (antache kallar canals asat) Amcho Jaki nhoimche lagim aple vaigon roitalo ani Udkachea pomp (water pump) lavun nhoimche udok kaddun xeth ximptalo.
Ami burge astana hea pompak udkacho bomb mhuntale. Ho pomp chalu kortoch ganvant voddlean avaz zatalo. Amkam magir kolltalem Jakin pomp chalu kela mhunn. Ani kednai-i ami dhavon vetalem tem udok vhoir sorta tem pollevnk amkam bori mouza yetali. Hem udok eke zageak vottalem ani magir Jaki barik-barik kodio (trenches) khondun sogle xetache bandeak udok ximpdaitalo. To Sorod ani Vaigan fokot batt (paddy) vomptalo, punn Vaigonn vopta tedna tache kuxik ek Menke matiecho addo (wall made with sticky yellow mud) bandun, tantunt bhaji-torkari porsu laitalo, zoxe, kanddo, mirsango, vanggi, bhende, mullo, tambddi bhaji, touxim, dudi adi, ani thodde zagear kongam ani kalngancheo valli vomptalo.
Ami bhurge kednai tache porsakodde pavlear irvi rongachim kalngam pollevn amkam khavpachi ruch yetali. Kednai Jaki porsa lagin nam tem pollevn amche modlo konn eklo vadea (boundry wall) velean udki marun ek kanling chorun dhavon ghevun yetalo. Kanling pikem vo tornnem hi forok amkam gomonasli. Jem hathak lagta te ghevun dhanv marop ani fatracher marun foddun khavop aslem. Ghorcheank kollot mhunn kanling katorpak ami suri keddnanch vapdunk nasli. Choriechem kanling khavpak borich movja distali. Atanchea bhurgeank osle, adle dis khoim melltole? Xetache kamank Vaignant yeta tedna bhaji-paleachem porsachem kam zatalem. Taka tachi bail ani tachi bhurgim zaiti moddot kortalim. Oxem bhaji-pallo, battache tandull, dudh vikun tancho sonvsar boro choltalo. Bhurgim bha xetachea kaman taka adhar kortalim.
Hea Jakik ek vaittui sovoim asli. To ratcho keddnai xezarianche battant narl chorunk vetalo. Payenk khanduv (entagled rope) ghalun furfurit maddar chodtalo. Ek sanjer osoch kaluke ratri madddar chodlolo astona, teach vellar madda lagin aslole ghorantle Lorsuk soimbachi goroz poddli dhekun to bhair ailo.
Apli goroz korun to matso vell thoim ubo raulo. Jaki taka lagon voiruch urlo punn, kitlo vell mhunn vhoir rautolo? Taka ailo rag ani tannen don galio-fosti marun tidken mhontlem “Are Lorsu, malkiriada mhaka rakonk raula. Chol bhitor nam zalear ek narl tuje khodd'dear martam. Lorsuk kitem khobor? Jaki madder vhoir asa mhunn? Avaz aikotoch tannen Jakik voir aslolo polelo punn, bhivon gharant bhitor sorlo. Oxinch kaim vorsam gelim bhurgim vaddon vhoddlim zalim. Unchlem thoddem xikop zatoch avoy-bapaichem sangatak kam korunk lojonk laglim. Cheddo eke komponint kamank laglo ani cheddum eka five star hotelant shopping arcade zagear sales girl mhunn kamank vetalem. Ek dis auchit Jakichem kopachem chodd zalem dista ani taka kallzacho attak yevun somplo. Punn Jakicheo yadi amchem monant ajun tajeo asat. Halinchea tempar amchim bhurgim xetachem kam korunk loztat. Focot tornattim nhoi zaiteo baileo pasun xetache kam korunk fattim sortat. Tanche ghov Gulfant zaum foren boaticher kam kortat mhunntoch tankam poiso zai toso mellta. Ghovachea duddvancher soglle tandull gotto, baji-pallo ani follam bazarant savn haddun khatat.
Amchea Goyant pikta tem amkam pavona dhekun lagxilea pranthan thavn dudh, tantiam, baji-torkari haddtat. Halinche tempar zaitem pautti potrancher ami vachlam ki, antam zhadank pikavoll bori zaupak artificial sarem ghaltat. Dhekun, atanche tempar bhajek adle bhaxen gost nam. Thoddim follam zoxe ambe, kellim, vegin pikonk calcium carbide, ethylene, adi, oslim chemicals ximpdaitat (sprayed). Hem soglle mon'xeache jivak ekdom mal (its like slow poisoning). Soglle Goemkarank mhozo ek ulo.
Tumche lagim thoddi porian zomin aslear tantunt porsu lauche, vikpak nhoi, punn zonn ekleachea ghorak zai tem pikoiat. Antam bhurgim xiklolim asat kitei porsu laupachio adunik souloteo (modern techniques) zai zalear internet-ar sompeponnin meutat to tumi avoi bapaik dakouche. Amchea moddeakat zaitea amchea Goenkar 'Horticulturists' asat ani toxeach 'Goa Directorate of Agriculture' ani sabar 'Zonal Agriculture Offices' hea Goenchea Serkari Khateamchea fantea zoxem Pernem, Valpoi, Bicholim, Mapusa, Ela-Old Goa, Ponda, Margao, Sanguem, Quepem ani Chaudi-Canacona, ani porxim vochun "Farms" hankam bhett diupachi nibel goroz. Oslim 'Farm-a" Codar-Ponda ani Kalay-Sanguem asat. Thoddem bhou bhaile kam kelear kuddik 'exercise' zata ti, jivak bori. Disandis dispott'ttea jevnna-khannachea vostunchi dor vaddot veta. Bhaji-pallo vo xettam rovop ek hobby koxi tumi
apnauchi. Hea bhaxen zonn eklean proitn kelear amche Goyant torkaricho unnav poddcho nam. Kitlo faido nhoi? - Norman Noronha
http://groups.yahoo.com/group/gulf-goans/message/33665
KIFF Veterans Trophy (Football Tournament in Kuwait)
[Kherit dhinvas Lino B. Dourado ani goa-world.com team-ik.
http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/ ]
Posted by Goa-World.COM
Links:
Konkani Kotha: XIRAP - Norman Noronha
- Boroupi: Norman Noronha (Navelim/Kuwait)
Trin---tring---trin---.tring ghorantlea telefonachi bell vazli, punn konnuch to uklina zalo. Thoddea vellan anekdam fon kelo. Fon vaztaloto pun receiver ukolpak ghorant konn na astolo oxem somzun, hanv fon dovorpak kori itlean konnem tori barik avazar halooo mhontlem tednam, mhojem mon dadhoslem. Konn uloita vichar kortoch, barik talleache ostoren apunn Gregorichi avoy mhunn sanglem.
'Hanv Gregoricho ixtt uloitam. Kuveit savn ailam. Kosi asa tum?' hanvem vicharlem.
'Asa borim baba. Yetat te dis dukoltam borem magun', tinnem zodd talean mhontlem. Gregorichi bail ani tanchim bhurgim ghorant asat zalear, tannem dilolem parcel ghevn tanchea ghora yevchi mhoji khuxi ukthaili tedna tinnem mhonnlem “baba tim khuim vetat, keddna ghorantlim bhair sortat, keddna ghorant portotat hem mhaka konn sangtta re puta? Ghorant yevnk vell zavpachem kharan chukonn vicharlear, mhaka kiteak poddlam? Ho ulot vichar Randun dovorlam tem susegadin kha mhunn, urfatem mhaka sangtatâ€Hoi, mhojea ixttano. Atanchea tempar zanntte mon'xanchi hich halot zalea. Tankam konn respet-man dinant. Lhan bhurgim pasun tankam xapottam sangtat. Hem aikun thoddim avoy-bapui hanstat ani bhurgeank tenkho ditat. Tankam hi ek movjechi gozal dista. Punn, ugddass dhorat, jem aiz tum, tuje maim-paik korta tem faleam tuji bhurgim tukai korit.
Jivitbhor amcho kuidad amcho avoy-bapui kortat. Zolman amkam haddun amchim poilim panvlam amchea hatak dorun amkam xikoitat. Borem xikop divun amkam vhodd monis tim kortat. Mhonntoch, hea tanche soglle teag tim kortat tem farik korunk Dev amkam ek sondi dita ani ti mhollear, tanchea zanntteponnar ami tankam bore bhaxen vagunk. Punn, kitli zonnam hem sozmota gai? Amcho avoy-bapui zanntti zatat, duent zatat, osokt zatat. Hem pollevn amkam khub dukh bhogta. Hea vellar tancho kuidad ghevop ek sompe kam’ nhoi. Zo konn aple avoy-bapaik man ani respet diun tanche mhatarponnar tankam sangat dita, tancher Dev khorench axirvad ghalta.
Kristi Dhormacho ek vhodlo mandament mhollear Tujea avoy ani bapaik manan lekunk (honour your father and mothe) Jedna ami avoy-bapaichi seva kortat teddna ami Devachi seva kortanv.
Aslo ek ghorabo. Hea ghorabean ekvottan ravpi avoy-bapui ani tancho ekloch mhalgodo kazari put, sunn ani tanchim sobit dog bhurgim cheddo ani cheddum. Kuttumban sogllem moi-mogan choltalem. Put, Gulfant nokri kortalo. Sunn ganvchea iskolant tticherichem kam korchem korun ghorantlem kam polletali. Bhurgeancho poromos kortanam sasu-maim-paichi samball kortali. Ek dis avchit ghorachea vhoddill
motorsaikolik aptun thoimchea thoim moronn ailem. Dukhan, ghorabeacher khallo podd'do ghatlolo. Bapaichea interak put ghora ailo ani horan matiechem khan matiek dilem. Bapaychea mornnam uprant, putan nazuk adhunink marbles bosoun novem ghor bandlem. Novea ghorant zanntti sasumaim sobhona oxem sunnek dislem. Ghorje viret kismisavam kortali. Sasu-maink ghorachea fuddlean bhair-bhitor sorunk zainaslem,. Tichea payamni marbles mhelle zatat mhunn tika fokot fattlea darantlean bhair-bhitor sorunk sunnecho hukum aslo. Ghorkarachea avoy poros, marbles tika vhodd asle. Bhurgim vhaddtalim. Apli avoy, xamaim thaim kosli vaitt sulug korta tem, dollebhor polletalim. Xamain nattvank dhekik kiteim-i sanglear tika portean zap ditalim. Vait borem sangunk mummy asa mhunn tika ugddas kori. Bhurgeanchi vangnnunk vhoddilamsovem pollevn, bhurgeanchi avoy khuxen hanstali. Ghorant addkoll zatolean, fonavelean avoycheo naka zal’li khobri sangun gulfan susegadin kam’ kortolea ghorkarachem mon zanntte avoy sovem koddu kori. Fonavelean avoy thaim mogan ulovnchea bodla put, bailecheo khobro aikun avoycher ragachea utrancho pavs ottoitalo.
Vorsache sutten ghora ailolo teddna koslench motte kharan nastona ghorkarachea dolle add sasu-maim thaim kestanv mandlem. Hench nib ghevn zanntte avoyk ghorantli bhair sorun vochunk sang mhunn aplea ghorkarak poratunk lagli. Khuim vechi kai mhunn, udhas zaun zanntti avoy roddtali. Zanntelea ghorant bhorti kortat mhunn sotasot ekach tallean put-sunnen zap dili. Poixeanchi fikir korinastana susegadin thoim ravpak zatalem oxem tika tannim sanglem. Zanntteaponnar apnnaleach ghorant ravun morum di mhunn avoy putak lagim magtali. Punn baile vatten pez subeij aslolean, avoychea khuxebhair tannem tika Azilan ghalpacho nirnnoy ghetlo. Tichea khobrek chukun pasun tim vochonaslim. Azilache ani tiche korchak poixe mhunn put direct dhaddun ditalo. Putachem ani sunnechem bheimanponn chintun tichea kallzak vhodd dhoko boslo ani ek dis Azilachea odhikreamni fon korun tichi vaitt poristithi sangli ani thoddea disamni ti sompli.
Thoddea vorsamni ghorkarachi gulfantli nokri geli. Dusre komponint nove nokre khatir vorzo keleo punn kosloch faido zaunk nam. Rabito vo residence permit khobar zaun ganv-ghora yevncho poddlem. Bank-ant sugur kelole duddu lohu-lohu khobar zale.
Baileche pagaracher ghoracho despez choltalo. Mhonntoch, ghorachem raj ti choloytali. Ghorkarak matui respet dinasli. Bekar lovddi zalolean ghorantle xita-ghoteak lagon kam’ kortalo. Eksuro astana avoycho ugddas korun khub roddtalo. Zanntteponnar tika tras dile ani apleacher mhattarponn yevnche adinch bail-bhurgeamni tras divnk suru kele mhunn humallealim roddunk bostalo.
Xevttak itlench sangunk sodtam. Avoy-bapaiche ami xirap ghevnche nhoi. Amche pasot tannim zaitem kelam tor ami tanche passot thodde bhov korchem. Thoddo tori vellantlo vell kaddun tanche sangatak sarcho. Internet-ar bosun games khellchea poros, ghorantle zantte vhoddilam sovem ill’loso vell gozali korun sarcho mhunn amche bhurgeank sodanch xikouchem. Ghorchea kamamni zanntteleanchi budd ghenvchi Bhair-bhitor sortana tankam sangun vechem. Zanttelim ghorant asop mhonnchem ek respetacho ani manacho ghorabo zata. Tanchea magnneamni Devchea subadenneamni bhorlolo kuttumb zata. Kaim zannank dusro upay nam zaun zantteleank azilant ghalchim poddtat. Chodd korun pordesant asloleank. Kaim horkot nam. Punn jeddna Goeam suttean yetanam tankam ghora haddun tancho poromus korcho, hoch mhozo anvddo.
Kherit dhinvas: Lino B. Dourado ani goa-world.com team-nk.
Posted by Goa-World.COM
Promoting Konkani writers, poets, tiatrists and musicians is www.goa-world.com team's initiative since 1994, http://www.yahoogroups.com/group/gulf-goans/
KONKANI LEKH: Mhojea Bhurgeaponacho Ugddas - Norman Noronha
KONKANI LEKH:
Mhojea Bhurgeaponacho Ugddas
- Norman NoronhaKhupuch tempaveli khobor hi. Mhojea eka khas ixttan mhaka sagloli. Tacho bapui pois xarant nokri kortalo. Mhoineamchea mhoineam ghorchea khorcha khatir money order korun topallantlean pattoun ditalo. Te aile mhonntoch, taji avoy jevnna-khannacheo ani her vostu vikott haddchea pasot taka posrear dhaddtali. Avoichea dolleank panam banddun thoddea duddu ket khorun aplea bolsan lottalo. Ani tea duddvancho sokalchea panv-baji zalear sanjechea velar munganchem kondd khavunk upeog kori.
Ek dis to Moddganvchea Dev-Spirit Santachea festachea ferent ghel’lo. Thoinsor taka ek sobit Povitr Familichem dhormik chitr vo regist dislo ani to vikot ghevn aplea eka pustokan samballun dovorlo.Tachea xezarachea vaddeant ek khannavoll vo hotel aslem. Hi khannavoll ek Hindu bail choloitali. Tika sogott Bula Aii mhunn voddkitale. Kiteak, tiche dhuvechem nanv Bula aslem. Sodam porim posrear ghelolo tedna posorkarnnin ek lognachem amontron kard tachea hatant ghalem ani sanglem tannem ani tachea ghorcheamni ttichea dhuvechea lognank hajir zaunk zai mhunn. Poilech pavtti eka Hindu lokachea lognank vochun borich urba taka aili. Novem kalsanv-komis nhessun, sanglolea disa ani vellar chikar borlolea longnachea vosreant vochun ubo zalo.
Hindvanchea lognank tancho ek muhurat mhunnn asta. To zalo mhonntoch tech vellar vokoll-nhovreachem logn zavpak zai. Bhottan lognnacho sonskar chalu kelo tedna sogott lok ubo zalo ani thoddea vellan posorkannichea choliechem logn zalem. Lognank ailelim soirim machier aslolea novea jodpeak porbim divnk vetalim. Voir machier Vokoll-Nhovreachea bazun, lognnachea laduvanim borun aslole ek-ek sak aslo. Je konn tankam porbim ani bhett (gift) dita tanchea hatant tea sakantle ladu kaddun ghaltale. Mhojea ixttak tanchea lognachi style kitem tem noko aslolean tannem laginch aslolea eka soirea mon’xa thaim vicharlem. Ani tannem taka sanglem jo konn gift dita taka to ladu mellta. Mhozo ixtt voggich bosun zaiteo vell pollelea uprant porot tech mon’xa thaim vicharlem koslo gift divnk zata kai mhunn. Ani tannem taka sanglem kosli tori moladik vost vo eka envelopant ghalun nogot duddu pasun upkartat. To boroch vell guspollun urlo. Gift nam tor ladu nam.
Ladu koso melltolo? Tatt korun taka ek yad zali. Lognacho vosro tachea ghora tenkunuch aslo. Tannem ekuch dhanv ghatli ani Moddganvchea ferient viktto ghetlolo Povitr Familichem chitr eka envolopant ghalun vorun vokholl-nhovreachea hatant dilo. Vokhollbai-nhovrobab taka amurki hansun tacho gift svikar kelo ani tachea hatant ek motto ladu dilo. Ekdom koddok aslolo ladu ghora kodden koiten katorlo ani tonddan kuddko ghalun khatanna mhozo ixtt bhouch hanslo khoim. Hanspachem kharan mhonllear, envelopant regist ghalun lognacho ladu ghetlo.
Don disa uprant to posrear pavun sorlo. Porsorkannin taka vhodd zap keli. Adim ti sodanch dengso ghalun kitem zai tem vichari. Aiz tor veglloch sobhav tichea koddlean dislo. Tinnem hansonuch taka sanglem. Tichea dhuvechea lognank konnem tori ek Kristanvamgelea devacho gift dil’lo. Logn-vosrean to ekloch Kristanv aslo. Tika somzolem khoim to tannench dil’lo. Tigelea dhuven ani zanvoim-ean to regist ek lognachi bhett mhonnon, tanchea deva morean dovorla.Ixttanno, hea lhanxea jivitachea ghoddneantlean itlench sangonk sodtam ki adim ami bhurge astona amchi monam sadhim aslim. Atanchea bhurgeank voili gozal sanglear tim hansunk korim. Tea tempar amkam TV oslim sadnam naslim. Atanche pillgek kompuitor, laptop, internet mell’lolean tanchim monamcher veglech toreche varem boslam ani amchea bhurgeaponn tanchea monan koxench bospachem nam.
12-07-2010
Kuwait
Boroupeachi ol'lokh:

Norman Noronha, ganvant Navelim-Moddganvcho, sabar vorsam zalint
Kuwait-ak vosti korta. To Navelim Youth Centre (NYC) Kuwait hea tachea ganvchea sonstheacho Up-Odheox mhunn menun ailolo asa ani to ek boro football khellgodi.
Konkani bhaseacho taka kherit aburpai ani lhan boroupam korunk tachi ummedh.
Boroupeach sompork korun email: normankwt at hotmail.com.
(c) www.goa-world.com
[Boroupeachea kherit dhin'nvas Bab Lino B. Dourado-ak]
Konkani Lekh: VISVAS NAM - Norman Noronha
KONKANI LEKH:
VISVAS NAM
- Boroupi: Norman Noronha
Amchea ganvant ghodlole eke ghoddnecho ugddas yeta.
Dog mog kornaram aslim. Rossi ani Rudolf.
Rossi xikpant titlem uxear naslem dekhun S.S.C. pas korun eka beauty parlor-an beautician-acho kurs kortalem. Rudolf ek lhanxe komponin Sales Representative mhunn vaurtalo.
Ek Novea Vorsa disa ganvchea bhurgeam ani loka pasot, ganvant vorsavolicho sports aslo Rudolph ani Rossi sui ani sutt (thread-needle) khellan partner koxi aslim. Suiechea burakantlean Rossi dago ghalunk tozvit kortanam Rudolph tachea dolleant poit aslo. Auchit Rossichi nodor tacher poddli ani teach vellar tanchi dogaimchi nodor ek zali anik dogaim eka mekak kitem sangunk sodtat oxem tankam dislem………
Dusre disa Rudolf kamank vetana tannem Rossik lift dili ani beauty parlorakode soddlem. Tisre dis ani choutea disa toxech zalem. Orxim Rudolph taka apli mogachi itsa sangunk sodtalo punn boll zainaslem. Punn choutea disa Rossik kamank pavoitona tannem kallzak dhir ghetlo ani Rossik sanglem apleak khuxi asa mhunn tachi ixttagott zoddunk. Tem murgottot hansun parloran bhitor sorlem. Panchvea disa Rossi sogllea sontosan Parloran vosunk mhunn bhair sorlem sozmon Rudoph meutolo mhunn, punn tea dissa to mevonk nam. Rossiche kalzant mogachi kitt suru zali. Dekhun to keddna porot mevtolo oxem tem poitalem punn babdem niraxi zalem. Sovia disa Aitar aslo. Rossi borexe kopdde nhessun misak vetana auchit ek motorbike tachea fuddem thambli.
Vollon fattlean poiloilear Rudolph!
Rossi sarkem uchambol zalem. Hoch boro vell somzun Rudolphan poirche disa vicharlolea proxnacho ugddas kelo. Tachea koddlean oi vo nam zap mellpache vatter ubo ravlo. Jiber aslolea porim Rossin soroll mhontlem “I love you tooâ€, ani teddna savn tim mogan poddlim. Rudolph, Rossik niamit (daily) lift diunk laglo. Bore nib ghevn kamachi guttli marun to taka date ditalo. Dorya deger vochun magache ubav sangatak sarunk laglim. Lohu-lohu korun tanchea dhatt moagchi khobor tanchea ghorchenk kollit zali. Ixttagottichi gozal tanchea ghorchea sovem uloili ten’a tanchea mogacher donui ghorabean addkoll addunk nam. Tim huskea vinnem zalim Dis, mhoinem soron sumar tin vorsam oxinch tim mogan bonvlim. Amchea ghara fatlean, xettantlean ek rosto asa. Tacher zoborxi vahatuk (traffic) aso na. Taka ami Love Road mhunntat. Him mogiam sodanch hea rostear distalim.
Oxench ek dis Rudolphan chintlem pordesant vosonk. Karan Goenchea pagaran don poixe tachean samballunk zainaslem. Tannem ek Agenta lagim sirvis poloili. Rosik kainch ek sangonk nam. Vochpachem sogllem tharear poddtoch ani visa hatant poddun fudlea mhoineant Gulfak vochpavhe vatter asa oxem Rossik kollit kelem. Rossi eke vatten sintir zalem nodre bhair to zatolo mhunn punn dusre vatten khuxen bhorlem karan tacho Rudolph antam borem pagar ghetolo zachi tankam goroz asli. Tannen khuxen aplea ghorcheank sanglem punn boltench ghodlem. Rossicho foren botticher kam’ korpi bapui nigtoch viaz marun ailolo. Rossichim avoy-bapui kazar zalear xivai Rofolphak bhailea desan vochun mellchenam mhunnn sangtoch Rudolph kachabull zalo. Rudolph apli arthik (financial) oddchon uktayli.
“Uncle mhoje xim kazaracho despez korunk poixe nantâ€
“Tum fokot kazar zaunk toyar za. Duddvancho khorch ami kortolim†Rossichea Bapain sanglem.
Babdo moga pasot tanche kustar kazar zalo ani eka mhoinean tachi visa ba stamp korun Gulfant gelo. Hea vatten Rossi eksurem zalem. Rudolfache gharant tachi zantti avoi asli. Tem ekmulea jivitacher bejarlolem. Kamar astonam vell sortalo punn ghora yetoch eksurponn khavunk yetalem. Rudolphacho chodduch ugddas yetalo. Rudolphakui tench bhogtalem. Osle poristithicher ek voros sompun gelem. Tim dogaim eka-mekak SMS daddtalim, fone kortalim ani kednaim internet chatar bostalim. Bailek aplea sangatak vegim haddchea khatir Rudolph zaito doddpoddtalo. Xevttim to sufoll zalo ani tannen oxi SMS daddli “Atam khuxechi dis lagim asat†tuji visa mevli punn bailecho reply vachun taka shok zalo “Mhaka Gulfak yevpachi khuxi na†Orxim tem sodanch apleak vor, vor mhunn taka bejar kortalem ani atam auchit kitem zalem??? Kitem zait gai hachem karan?
Eksurponnachi vaj ailoli. Kamank vetle kodden taka eka ankvar cheddeacho mog zal’lo. Tancho novo mog konnak khobor nastona brooch netan choltalo. Rudolphan koxei korun
bailek raji keli apleaxim haddpak anik xekim Rossi Gulfak pavlem. Poile rati tem sanddlolea porim diso. Rudolphan vicharlear tem mhunnonk laglem apleak maim-paicho ugddas yeta mhunn………oxe thodde dis sorle.
Ek mhoino zatoch apleak Gulf anvddunk nam ani dusrim nibam divn porot Goem yevunk toyar zalem. Khorem mhonllear taka tachea novea mogachi umollxik ani kuddichi ruch lagloli.
Rossi Goeam pavttoch tannem Rudolfak nirop pattoilo. Rossin, sanglem apleak tacho anik mog nam. Divorce diun apnnak meklem kor. Hem aikon Rudolfache kuddint rogot suklem. To sozmolo tem apli fokana korta mhunn. Porot vicharlear taka toch zabab meulo “Maka Divorce Zai†Anik dusro upai nam zaun Rudolfan, Rossin courier-an daddlelim Divorce kagddacher soi keli. He bhaxen MOGAN KAZAR VISVAS NA ZAUN DIVORCE ZALO†Rossi aplea novea mogia lagim kazar zalem. Babdo Rudolph toxoch urlo.
Hea lhan kothetlian hanv itlench sangonk sodtam kim aicheo zodio (couples) aplea sangatiak visvaxi ravona. Toxench soglle nirnoi tankam sotasot ghevunk zai tim ekamekak sozmona zoxi adlim zoddim sozmotalim.
Ek kazari jivit sufoll zatolem zalear ekmekacher visvas gorjecho. Kazari jivitachi bhuniad mhontlear eka mekak respet-man divop ani eka mekakcheo chukio bhogsun ekamekak sozmon ghevop.
Somzikaieche amche ghorabe zaunk mhoje anvdde.!!!!!!
[Kherit dhinvas, Lino B. Dourado-k, www.goa-world.com]
VISVAS NAM
- Boroupi: Norman NoronhaAmchea ganvant ghodlole eke ghoddnecho ugddas yeta.
Dog mog kornaram aslim. Rossi ani Rudolf.
Rossi xikpant titlem uxear naslem dekhun S.S.C. pas korun eka beauty parlor-an beautician-acho kurs kortalem. Rudolf ek lhanxe komponin Sales Representative mhunn vaurtalo.
Ek Novea Vorsa disa ganvchea bhurgeam ani loka pasot, ganvant vorsavolicho sports aslo Rudolph ani Rossi sui ani sutt (thread-needle) khellan partner koxi aslim. Suiechea burakantlean Rossi dago ghalunk tozvit kortanam Rudolph tachea dolleant poit aslo. Auchit Rossichi nodor tacher poddli ani teach vellar tanchi dogaimchi nodor ek zali anik dogaim eka mekak kitem sangunk sodtat oxem tankam dislem………Dusre disa Rudolf kamank vetana tannem Rossik lift dili ani beauty parlorakode soddlem. Tisre dis ani choutea disa toxech zalem. Orxim Rudolph taka apli mogachi itsa sangunk sodtalo punn boll zainaslem. Punn choutea disa Rossik kamank pavoitona tannem kallzak dhir ghetlo ani Rossik sanglem apleak khuxi asa mhunn tachi ixttagott zoddunk. Tem murgottot hansun parloran bhitor sorlem. Panchvea disa Rossi sogllea sontosan Parloran vosunk mhunn bhair sorlem sozmon Rudoph meutolo mhunn, punn tea dissa to mevonk nam. Rossiche kalzant mogachi kitt suru zali. Dekhun to keddna porot mevtolo oxem tem poitalem punn babdem niraxi zalem. Sovia disa Aitar aslo. Rossi borexe kopdde nhessun misak vetana auchit ek motorbike tachea fuddem thambli.
Vollon fattlean poiloilear Rudolph!
Rossi sarkem uchambol zalem. Hoch boro vell somzun Rudolphan poirche disa vicharlolea proxnacho ugddas kelo. Tachea koddlean oi vo nam zap mellpache vatter ubo ravlo. Jiber aslolea porim Rossin soroll mhontlem “I love you tooâ€, ani teddna savn tim mogan poddlim. Rudolph, Rossik niamit (daily) lift diunk laglo. Bore nib ghevn kamachi guttli marun to taka date ditalo. Dorya deger vochun magache ubav sangatak sarunk laglim. Lohu-lohu korun tanchea dhatt moagchi khobor tanchea ghorchenk kollit zali. Ixttagottichi gozal tanchea ghorchea sovem uloili ten’a tanchea mogacher donui ghorabean addkoll addunk nam. Tim huskea vinnem zalim Dis, mhoinem soron sumar tin vorsam oxinch tim mogan bonvlim. Amchea ghara fatlean, xettantlean ek rosto asa. Tacher zoborxi vahatuk (traffic) aso na. Taka ami Love Road mhunntat. Him mogiam sodanch hea rostear distalim. Oxench ek dis Rudolphan chintlem pordesant vosonk. Karan Goenchea pagaran don poixe tachean samballunk zainaslem. Tannem ek Agenta lagim sirvis poloili. Rosik kainch ek sangonk nam. Vochpachem sogllem tharear poddtoch ani visa hatant poddun fudlea mhoineant Gulfak vochpavhe vatter asa oxem Rossik kollit kelem. Rossi eke vatten sintir zalem nodre bhair to zatolo mhunn punn dusre vatten khuxen bhorlem karan tacho Rudolph antam borem pagar ghetolo zachi tankam goroz asli. Tannen khuxen aplea ghorcheank sanglem punn boltench ghodlem. Rossicho foren botticher kam’ korpi bapui nigtoch viaz marun ailolo. Rossichim avoy-bapui kazar zalear xivai Rofolphak bhailea desan vochun mellchenam mhunnn sangtoch Rudolph kachabull zalo. Rudolph apli arthik (financial) oddchon uktayli.
“Uncle mhoje xim kazaracho despez korunk poixe nantâ€

“Tum fokot kazar zaunk toyar za. Duddvancho khorch ami kortolim†Rossichea Bapain sanglem.
Babdo moga pasot tanche kustar kazar zalo ani eka mhoinean tachi visa ba stamp korun Gulfant gelo. Hea vatten Rossi eksurem zalem. Rudolfache gharant tachi zantti avoi asli. Tem ekmulea jivitacher bejarlolem. Kamar astonam vell sortalo punn ghora yetoch eksurponn khavunk yetalem. Rudolphacho chodduch ugddas yetalo. Rudolphakui tench bhogtalem. Osle poristithicher ek voros sompun gelem. Tim dogaim eka-mekak SMS daddtalim, fone kortalim ani kednaim internet chatar bostalim. Bailek aplea sangatak vegim haddchea khatir Rudolph zaito doddpoddtalo. Xevttim to sufoll zalo ani tannen oxi SMS daddli “Atam khuxechi dis lagim asat†tuji visa mevli punn bailecho reply vachun taka shok zalo “Mhaka Gulfak yevpachi khuxi na†Orxim tem sodanch apleak vor, vor mhunn taka bejar kortalem ani atam auchit kitem zalem??? Kitem zait gai hachem karan?
Eksurponnachi vaj ailoli. Kamank vetle kodden taka eka ankvar cheddeacho mog zal’lo. Tancho novo mog konnak khobor nastona brooch netan choltalo. Rudolphan koxei korun
bailek raji keli apleaxim haddpak anik xekim Rossi Gulfak pavlem. Poile rati tem sanddlolea porim diso. Rudolphan vicharlear tem mhunnonk laglem apleak maim-paicho ugddas yeta mhunn………oxe thodde dis sorle. Ek mhoino zatoch apleak Gulf anvddunk nam ani dusrim nibam divn porot Goem yevunk toyar zalem. Khorem mhonllear taka tachea novea mogachi umollxik ani kuddichi ruch lagloli.
Rossi Goeam pavttoch tannem Rudolfak nirop pattoilo. Rossin, sanglem apleak tacho anik mog nam. Divorce diun apnnak meklem kor. Hem aikon Rudolfache kuddint rogot suklem. To sozmolo tem apli fokana korta mhunn. Porot vicharlear taka toch zabab meulo “Maka Divorce Zai†Anik dusro upai nam zaun Rudolfan, Rossin courier-an daddlelim Divorce kagddacher soi keli. He bhaxen MOGAN KAZAR VISVAS NA ZAUN DIVORCE ZALO†Rossi aplea novea mogia lagim kazar zalem. Babdo Rudolph toxoch urlo.

Hea lhan kothetlian hanv itlench sangonk sodtam kim aicheo zodio (couples) aplea sangatiak visvaxi ravona. Toxench soglle nirnoi tankam sotasot ghevunk zai tim ekamekak sozmona zoxi adlim zoddim sozmotalim.
Ek kazari jivit sufoll zatolem zalear ekmekacher visvas gorjecho. Kazari jivitachi bhuniad mhontlear eka mekak respet-man divop ani eka mekakcheo chukio bhogsun ekamekak sozmon ghevop.
Somzikaieche amche ghorabe zaunk mhoje anvdde.!!!!!!
[Kherit dhinvas, Lino B. Dourado-k, www.goa-world.com]
Posted by Goa-World.COM
Friday, April 22, 2011
Konkani Lekh: GOEM SAMBALLAT - Norman Noronha
Konkani Lekh: GOEM SAMBALLAT
Eka ganvant dog ixtt asle. Ramesh ani Suresh. Bhurgeaponnachi ixttagott tanchi. Dogui kam’ vinnem vo retired aslolean tanchi ixttagott disandis mozbut zait vetali. Ramesh apli pornni Scooty choloitalo ani khuisorui veta zalear Sureshak fatlean bosoun aplea sangatta vortalo. Sureshak Skuter cholounk yenasli. Skutoricha fatlean bosunk suddam to bhietalo. Rameshacha vangdda bostana tache bendak ghott dhortal. Lok tankam fokannanim “vetat re vhokol-nhouro” mhunntalim. Dogainkui futboll khell pollevpacho khub shok'k aslo. Amcha ganvantuch nhoi, lagxilean herui gavant futboll khell aslear tem dogoi scooty ghevun vetale. Ani Moddganvcha Fatorda grounddar futboll khell aslear sangunk naka. Dogui poile grounddar bhitor distale.
Ramesh sorkari nokri kortalo. Atam bospagari. Mhoineanchea mhoinneank sorkarachem pension melltalem. Tachi ghorkarn Shakuntala ghorantlem soglle kam' samballtali. Tancho ektoch put Paresh Kuwait nokri kortalo ani kazar zaun rokhdench bailekui veleli. Tankam ek put aslo Avinash sumar
Ramesh : Zanna mure Suresh, mhargai sarki vaddot asa mure. Torkari pasun kitli mharog zannai? Fatlea disamni kanddo 60 rupian kilo ghetla.
Suresh : Hoi re Ramesh. Kitem koria? Choddxi torkari Belgaum savn yeta mhonntoch mhargayecho uzo perot veta. Thoddea dis fattim baji-torkari Goyam yevnchem bond poddlolean baje-pallechi dor vaddleli. Adle bhaxen antam konn porsam laita? Adim amchio ostorio xetachi 3-4 banddio tori khonnon baji-pallo, kangam. kongam, nirolio ani ber sabar khavpachio vostu roitalim.

Ramesh : Sarkem tujem. Antanchea bailanche jivit sarkem sompem zalam. Fokot TV pollevnchi ani motorcycle ghevun bhountat tannin petrol full korun hanga thui bhounpachem. Jea bailanche ghov pordesant vo tarvar kam' kortat tanche anik sangoch naka. Folgam zai toso poiso ieta hatint. Fatiim fuddem poinastana moddche tannim
Suresh : Hoi re baba.Ek sang re, chedeacho fone ba ievunkna hea disamni?

Ramesh: Eilolo, punn kitem sangom tuka?, Voddlem pikasanv. Arre mhozo natu hea vorsa baravek asa. Fudlem xikop korunk Goem daddtat mhunn putan poilem sanglolem. Mukhavelem xikop korunk Kuwaitan Indian koleji nant khoim Ani her desantleo asat teo khub duddu magtat. Amgeli khuxal zal'li. Natu Kuwaitantuch zolmolo. Lhan astona tacho kosloch kastig amkam kaddunk poddunk nam. Atam to Goyam ieta mhonntoch amgeli sopnam sopnupak lagli. Natvacho boro poramus ani tachem ruchichem jevon-jinos randteli mhunn anondan asli. Putan kal portean fone korun, Avinash, mhojea natvan fuddlem xikop korpak Amerikek vochpachi khuxi dakoilea.Mhojem sodd. Punn amgeleak sarko dhok'ko boslo Antam tunch sang. Ekloch mhozo put apurbaiecho. Takai Pormesvoran ekuch put dilo. To antam Amerikak xiktolo. Thui kam. kortolo. Uprant apnnale avoi-bapaik Amerikek vortolo. Havem pott marun zot korun hem bhatt ghetlolem tantunt sumarachem ghor ubem kelelem. Mhojea putan moddun durust korun atancha bonglea moddelachem kelem. Tatun sodeak amchem bhirad zalam. Hi atanchi tornni pillga Amerikak geli zalear hea ghorant amche fatlean konn rautolo? Zalem mure Goemkarponn khobar?
Suresh : Oxem, hi antam novi poddot (fashion) ailea. Mhagir oslea monxanchi goth te voile vadeavelea Vistida Batkarni bhaxen zatli. Tinnem poi, aplem bhatt Goechea bhaile bilderak viklem. Bhatt viklem tem viklem. Ghor tori dovorpache nhui??? Ghorasoit bhatt vikun sogott kuttumb Canadak gelim. Kednai Goem etat ani hotelan rautat khoim. Gelea mhoineant badeachi taxi korun bhurgim-natrank ghevun ieloli voilea vadear. Pois savn bott dakoun mhonntali "Eka tempar amche ghor thoinsor aslem.”
Ramesh: Zana hanv. Amchi sangtali tika. Rosamanan sanglolem dista. Rosamanak ghott veng marun 500 rupia hatant ghatlole khui vistida batkarnin.
Suresh: Amchea putan zalear borem kelem re baba. Baravi sompoun tenvoiponnachi khuxi dakoili ten’na hanv ojeapun poddlolom. Mhoje toren tenvoi zaunk hanvem virodh dakoilo teddnam to mhonnonk laglo vhodd xikop korun sorkari nokri mellonam tor xikop ghevnk koslo faido? Sorkari nokri mellpak lakamni duddu divn tanchea hatachim tatam ghorom korpak amcha lagim itlo sogott duddu nam. Karpentri kurs korun thoddo bhov hanga-thoim poilim onnbhova khatir, nokri keli ani atam sotachem shop ghatlam tannem.
Ramesh : Hoi. Antanche tevoiponn sompem mure. Tuje bhaxem birmo (manual drill) gheun burak marunk zai moderak? Kisoi passun marunk tumi moderacher udok ghalun dog zann rogodtale. Antam marlo button zalem soglle kam. Tumi adim disbhor kortale tem, antam eka voran zata.

Suresh : Sarkem tujem! Sorkaracho loan ghevun ek daktto karkano ghatla tedna savn fattim vollon pollepachem na. Kitlem giriakar (customers) zanai? Panch noketranche hotelant furniture korpache contracts gheta. Jevpak suddam vell na taka.Sanjecha vellar amgeli sun karkaneant veta, Putakui matso adhar zata. Todde dis fattim motor-gaddi ghetlia, polevnk na tumi? Kamdarank kamacher vorpak haddpak borem zata nhui re.
Ramesh : Hoi. Kai borem tumche. Rat zatoch tumi soglli ekamekak bhett’tat. Amchi bhurgim vorsan ek pautti ghara ietoli mhunn doleant tel ghalun vatt pollevn zai. Anik ailim mhunn kitem suseg ghetat re? Garant jevnnak tori asta sarkim? Hanga dhanv, thui dhanv, hache fugsanv tache fugsanv korun khuicheanuch dis dhavtat tanche.
Suresh : Hoi re zana hanv.
Ramesh : Anik ek aikolam tuven Tarvotti Lores Londonak gelo khui mure!
Suresh Kitem uloita tumi Sureshbab, to anik hea piraer Londonak gelo? Burgim kazar ba zalim mure tanchim? Kitlich vorsam tannem foreign tarvar viazi marleo. Atam London gelo so???
Ramesh : Antam Purtugez pasport korun, konui dhanv martat re Londonak. London
vochop sompem zalam. Kainch adhar naslolo babdo veta to veta, pott bhorpak . Punn
he pott bhorlele re kiteak vetat?
vochop sompem zalam. Kainch adhar naslolo babdo veta to veta, pott bhorpak . Punn
he pott bhorlele re kiteak vetat?
Suresh : Sarkem re baba tujem. Hem oxem Goeant zait raule zalear toddea vorsan niz Goenkar mevonk khotinn zatolem. Ami, veta thui Goem bhaile munis poitat. Amche Moddgovam poi mure. Xemborank ek Goekar. Dhondekar Goemkar dista, bhakiche Goem bhaile.
Ramesh : Niz Goemkar asa to Canada, Amerika, Londonak gele anik hea bhaile zatik hangasor sondi meuli.
Suresh : Ami amchea kallar Goem sambaulem. Purtugeza hatant aslem tem suddam amchea tabeant kelem. Amche antam dha sompon panch urleat. Hea novem pillgen Goem Samballchem
- Norman Noronha
23 April 2011
Subscribe to:
Posts (Atom)

6 comments: