Showing posts with label norman noronha. Show all posts
Showing posts with label norman noronha. Show all posts

Monday, October 24, 2011

Konkani Kotha: SOIRIK

KONKANI KOTHA:   S o i r i k
                                            Boroupi: Norman Noronha (Navelim/Kuwait)
animated gif



Ek dis sanjecho osoch ghara portotalom. Itlea vegim ghara voson kitem kortolom? Hanvem mhakach vicharlem. Thoddo vell pajecher bosun sartolom. Mhojea vicharak hanvemnuch zap dili. Mhoji Activa stand-ar kaddli ani pajer boslom. Itlean konn eklo bond poddloli motorsaikoll  lokoit, lokoit yeta to dislo. Bogum babdeachem. Mhojea monant tache churchure kortam mhonllear to mhaka lagim pavlo. Polelear konn?  Amche ghanvcho novo kazari Alexandr (Alexander).
 
“Nhovrobab Mabrook! Mabrook!” mhozo hat tachea hatant divn taka porbim dilim

“Normanbab thank you! Thank you! Kedna ailo re?”, bond poddloli motorsaikol stand-ar kaddun tannem vicharlem.

“Zale sumar char dis. Konn ekleachem nimanne parcel aslelem tem divn ghara portotalom. Ghora vochun kitem kortolom? Mhottlem, hea amchea mellpachea zagear bosun tumchea oslea ixttanchi vatt poloit ravtolom”

“Thank you re tuka, anik ek pavtti”

“Kiteak re baba?”

“Kazara disa tunvem pattoun dilolo Fulam Turo ani Champagne bhett amkam mevli.”

“Tuji vhokoll sobit dista”
 
“Kitem? Mhoje vhoklek keddnam pollevn kaddli re tunvem?”

”Are baba, atanchi technology ekdom fast. Tumchem reception sompchea adinch mhaka tumcho fottu pavlolo. Ponnjechem ‘Expression Flowers Shop’ ekdom borem kam’ korta. Tannim mhaka tumchea fottvasoit e-mail pattoun dilo”

“Oxem?”

"Anyway. Welcome to our family! I mean Kazari famil!  Sang, koxe cholta tuje kazari jivit and vhokol khoim thaun faraili re?", hanvem vicharlem

Normanbab,  kazar soirikechem. Goyant kam' korta tankam cheddvam care korta baba? Hanvem soirikeo poloileat tacho hixeob asa re? Nokri korta toslem cheddum sodtalo mhunn, chodd tras zale. Aicha khallar ghov bhail kam' korina zalear udharposonn zata baba? Soirikenchem thoddem bhov sangtam tuka"

 

Poili Soirik: Soirikarn Jakinmanan haddli. Cheddum ganvan Colvachem.  Eka Aitarak Jakinmanak ghevn cheddvak pollevnk bhair sorlom. Gaticher saun bell marli. Ghantti avazar 'bhou-bhou' korun ek sunnen bokunk laglem. Suneacho avaz aikon hanv bhielom. Itlean "Jacklin Jacklin" ulo marit mothvem kalsanv nhesleli modlea pirayechi ostori darvonteaxim aili ani darvontto ugdit mhontlem. "yeat, yeat. tumchi vatt poitalim ami" Amchi svagat korteli ostori ghoddie vhoklechi vhoddli bhoinn asot. Oso sumar hanvem kaddlo. Aileo poile tancheo gozali somplea uprant Jakinmanan sodpus korun vicharlem.

"Khoim asa go tuji dhuv. Apoina taka?

"Bhitor asa. Nigtench dotorn xikoun ailam?"

Oh. Hi tor vhoklechi modern maim. Sasu koddok. Dhuv kitli kai? Igorjen dotorn xikoita. Astelem Dev bhirantichem, hanv mhojem mhattem korpit tanchea vixim chintana--------

"Ganvchea iskolan primary teacher", Jakinmanan mhaka sanglem. Hanv khos zalom. Sirvis kortolem cheddum favta mhunn. 

"Hi poi mhoji dhuv", salant yevn ubem zal'lea cheddvachi vollok avoyn korun dili ani cheddvak pollevn tinnem mhonnlem, "Ho poi........."

"Zannam hanv. Tachem nanv Alexander. Jakin Auntin fonar sanglelem.

"Hi, I'm Zelia, pleased to meet you", mhaka hat divn tannem aplem nanv sanglem.

"Same here", hanvem mhontlem.

"Aunty koxi asa?',  Jakinmanank veng marun zap dili ani amkam sofar bosunk agro kelo. Uloipachi survat koxi korchi? Tea vellar monant kaim ek yena zalem. Salant voslolem monemponn nopoit korcheak hanvem cheddvak vicharlem.

"Koxi gheli dotorn?"

"Aiz dotornicho vixei pelecheo mog korcho....", tichem sompchem adinch Jakinmanan zap ghatli.

"Bhurgeank ekmulim ulonvdi"

"Bai, vhoir teresir vochun tumchi khuxi uktayat", vhokleche avoyn mekleaponnachi chavi dili. 

"Tujea monant kitem asa? Asai nhi khuxi mhozo sangat zhoddunk?", teresir panvtanch soroll hanvem vicharlem.

Thoddo vell mhojea vichara vixim chintlea uprant tannem pois udon vetelea suknneache jodir nodor marit mhontlem. "Aiche dotornicho vixei peleachea mogacho aslo mhunn hanvem sokoll salant ugddas kelolo. Sarkem sangchem mhonller hanv eka cheddea lagim friendly  asam, 4 vorsam odhik zalim. Punn to mhojea poros vorsamni lhan ani ajun bori sirvis korina mhunn mhoji Mummy Daddy mhoje khuxe bhair  tuje lagim kazar zaunk forsar kortat. Zata zalear mhaka adhar kor. Tuka hanv sapuch mandunk nam mhunn sang ani hem soirikechem natem toddun di.", oxem sangun tem man poddink ghalun mhojea zapek ravlem

Mog ekleacho ani kazar dusrea vo mhojea thaim? Hem tor sobonaslem. Dekhun tiche avoyk mhaka khuxi nam mhunn sanglem ani soirik moddli.   

Dusri soirik xezari Lorecinmauxen haddleli. Cheddum Agonda-echem. Sekretarachi nokri kori. Agonda? Itle pois? Hea lamb vatter cheddvak pollevnk mhoje paim mothve zale. Punn Lorecinmauxen mhoje avoyk buloili. Cheddvak pollevnk Agonda vochunk goroz nam mhunn sanglem. Cheddvachi timaim Moddganvche eka hospitalant 'admit' kel'li asa. Cheddum thoim yetlem. Hospitalant soirik? Mhaka vichitr dislem. Punn Lorecinmauxen aplem xanneponn dakoilem. Hospitalant khasgi ulovpam korunk zage asat. Oi na, oi na oxem korit tichea vangdda ek fulancho turo ghevun bhair sorlom.

 Cheddum amche poilim yeun toyar aslem.  Tem goddie sozmolem zait hanvem haddlelim fulam taka mhunn. Fulancho turo ghevn soroll duent aslole ticha timaimxim ghelom ani tichi khobor ghevn turo tichea hatant dilo. Cheddvache avoyn dhuvechi vollokh korun dili. Rupan aslem borem punn angan mothve ani kens 'boycut' aslele mhunn mhaka cheddum anvddunk nam mhunn hospitolantlim bhair sortana hanvem Lorecinmauxek sanglem tednam tinnem mhontlem."

"Kitem zalem baba cheddum mothvem vo lamb asler. Bed-ir forok disona nhoi?", Osleo moskori korpak Lorecinmauxi bhouch chalu asli.
 
Maink vicharlem. Tanchea xezareak aslolea eka cheddvache avoyn mhaka ek dis maxenagher ghelole kodden poloilo. Bhav Gulfan nokri korta ani sutten hea disamni ghora astona bhoinnichem kazar korunk sodta mhunn sanglem. Tech sanjer Vasku pavlim. Cheddvacho avoy-bapui ani bhavak pollevn hanv nervous. Cheddvan ITI tailoring kurs kela. Gharantuch xivon korta. Giraikak divnk vell nam. Hispa bhair giraik zalelean tannnem anink dogam cheddvank adharak ghetleant khoim. Hanv sodtalo horvem mhaka pikil'lem mell'lem.
Ani oxem korun anikui don-tin soirikeo mhojea monantleant zaunk naslolean moddleo. Punn eka sokallcha vellar, Karnavala poilea disa Vaskuchem maxen amgher pavon sorlem. Karnavalache khell mhollear Maxen pixem. Ani te soddun tem amgher? Kitem tori khas kharan aslem tem amgher yevpak.

Dolle boro sarkem rup. Ulovop modur tallean. Poilech kinnank tachi nodor kallzachea darar marli. Dar ugdunk hanv toyar. Ekuch, tinnem khuxi dakounchi asli. Soirikicho nikall dusrea disa dita mhunn tichea bhavan, maxenank kollit kelem. Vasku thavn Navelim vatter astana vatter melltat titleach khuris, kopelam ani igorjant aslolea sant-bhogttam ani saibinnim thaim hivui soirik moddchi nhoi mhunn khottkhottean maglem. Nidunk ghelear nidh poddona zali. Haddvo tiddvo poddtalom. Faleancho nikall mhojea favorar zatolo kai? Monantlea huskean guspoddlolo astona fon vazlo. Fon cheddvachea bhavocho aslo. Kallizache pulse odkik mottean vazunk lagle. Fon kanank lailo. Ani vhokllechea bhavan aplea bhoinnichi khuxi uktayli. Mhojea lagim kazar zaunk soglli toyari zali.

"Arre, uloitam, uloitam hanv sapuch visorlom mure?", tannem avchit mhonnlem.

"Kitem visorlo?", hanvem vicharlem.

"Vhokoll bayen sanglolem bojeanchi ruch ailea mhunn. Dekun, Pondoricha chaye dukannar thavn boje haddlole te ghara lagim pavlech nant.  Hea motorsaikolin trasan ghatlo"

"Parabens"

"Kiteak re?"

"Vhokoll bayegher good news asa"

"Ogi rav. Bexttoch fokandam kortai", tanne lozun mhonnlem.

"Arre ek kam' kor. Mhoji Activa ghevn voch ani ruch ailoleak vegim di. Tea mhonnosor hanv hangasor bosun amchea mogachea her ixttanchi vatt polletam Ani ek aik. Ami aiz sanjer novench ugoddlolem Belem vattarant  'Evening Sun Set' Restuarant-ant celebration korumia------"

- Norman Noronha
www.goa-world.com


Norman Noronha ani Famil sogglea Navelkarank Festachim Porbim Aundeattat.
May Our Lady Bless You All.
________________________________________
November 2011  (c) All rights reserved.
Photo circa 2010 by Simon Dias of NYC-Kuwait Members and Well-Wishers at the Holy Family Cathedral, Kuwait City, after the Feast Celebrations.
http://www.wmpress.org/wtg_text/goan%20konkani.htm

Wednesday, June 15, 2011

Pisull'lolo Mog


Pisull'lolo Mog 
-Boroinar:  Norman Noronha

 Eke astig ani nanv voste komponent managerachi nokri kortolo Shri Ronaldo Kuveitt-chea vimantollar apnnalem samon check-in kortat tea vollir ubo aslolo. Tachea fuddem ek ostori ubi asloli ani ti check-in kortolea odhikarea thaim uloitali. Ticho ulovpacho avaz khoim tori adim aikolelea porim Shri Ronaldak dislem. Kannache pordde tea ostoreacha avazar nitt dovorun Shri Ronaldo to vollkicho avazchi yad korit astona, check-in  kortolea odhikarean mhontlem.
“You may please wait at the side until you make up your mind-----next passenger please!”

Samonanchem vozon subeij aslolean, voznank bhorpache duddu unnem korunk ti ostori poratali. Odhikarean sanglolea pormonnem vollir asloli ti, apnnalem samon ghevn patt portololi tea vellar tichi ani Ronaldachi nodor eka-mekak dhol’li. Ronaldo tika pollevn eksarko thotaklo. Ti ostori tachea adlea mogi Cynthia eksarkem rupachem aslem. Te ostorek Ronaldachem mukhavoll vollkichem koxem laglem. Dogaim ekuch dixen khoim tori sanddlolea monacha somdirant buskelim. Dolleanchi nodor haloinastona tim eka-mekak polloit astona itlo temp sandloli yad tanchi zagear yevn ekach avazar dogaimni mhonntlem? “Konn tum Cynthia? – Oi!!! Ani tum Ronaldo?”
 
 Dolleank mell’lloli dixtt kalzachea bhavnnank ugti korta mhonllear check-in kortolea odhikarian, Ronalda-k tachem samon, vozon mesinar ghalunk sanglem. Tem zatoch, hatant boarding pass ani passport ghevn to nitt Cynthia ubem aslolem thoinsor ghelo. Taka odhik polleta titlech tache kallzache dhobdhobe (pulse) vaddot ravle. Lagsar pavtoch tannem sottasot proxn kele:
“Cynthia tum hangasor Kuveitt? Keddnam pavlem? Koxem pavlem? Tuji bholaiki kosi? Ani tujem…”
"Puro puro.” Modench tondd ghalun Ronaldak fuddem ulovpak dinastona tem uloilem. “Hea tujea sogllea proxnache zapo hanv uprant ditam. Punn, sodeak ek vhoddlo proxn mhojea samkara asa to mhonnlear hem mhojem ek handbag samonan subeij bhorlam. To offisor kosoch aikona. Duddu bhorunk sangta, ani tevui khub chodd.”

 “Itlench? Kiteak bhielam? Mhoje lagim handbag na. Di tem mhojea hatan.”
“Thank you. Mhonntat nhi. Fatrak fator mellta tosoch monis mon’xak melltat. Kitlech vorsamni porot ekdam amchi bhett. Ani poilech bhettek tuzo adar”, Cynthia upakranchea ummalleamni uloilem.
Baroboruch dagaimni immigration check korun duty free shopar bhitor sorlim. Kuveitt-Goem Indian Airlines vimanacher vochunk khup Goykar pasinger duty shopar shopping kori. Kitem-i uloilem zalear tanche kanar poddtelem tea khatir, Shri Ronaldan, Cynthiak coffee shopar mellunk lipchoriam sinal kelem. Ghorjecheo vostu vikot ghetlea uprant Shri Ronaldo coffee shopar bosun Cynthiachi vatt polloit boslo.
“Kitlea vorsam amchi bhett?” Addlea eka mog kornarachea uballeachim dhukam dolleant haddit apli boska ghetana Cynthia zhodd talean uloilem.

Ekach kollejin tim xiktalim. Cynthia xikpan ekdom huxear aslem. Futtbol khellant Ronaldo bhouch huxear khelltalo. Thodde khepek luctures bunk marun khellunk vetalo. Dusrea disa chuklele obeas kollejicha librarin bosun Cynthia-cha adaran notes boroun ghetalo. Itlench nhoi.  To sozmonk na zalear somzaun Cynthia taka xikoitalem.  Kollejiche obeas xiktam-xiktam tannim mogacho obeasar hat bhonvdailo ani tim mogan poddlim.  Dogaimni sangatak B. Com pass keli.  Arthik (financial) prosthotik lagun Ronaldok fuddlem xikop korun zalem nam.  To rokdoch eke koponen kamak laglo Cynthia university-n voson M. Com meren xiklem. 
"Cynthia tum kitem ghetolem?" Rudolfan vicharlem. 
 “I’ll have coffee” 
"How about some snacks?"
“No its ok”. 

Ronald-an don kofik oddor dili. Goddielir nodor marli.Viman udnek vell aslolean tannem mhonntlem
"Sang tuji itlea tempaveli khobor. Yad zainam amchi nimnni bhett kedna zaleli poi ti. Kazar zaun bhurgim vaddlim astolim tumchim..........." Ronaldo fuddem ulouncho bond zalo. Cynthiacha dollean ghosghoxeanim dukham vanvtolim pollelim. Ronaldo thotaklo. Sorrbhonvtonim aslolo lok tankam polletalo. “Cynthia control yourself!!!! Kachabull monan Ronaldon mhontlem. 

"Futtkea noxibachem hanv. Avoy-Bapain zaiti girestkai divn mhaka kazar kelolem. Cheddo ekdom boro. London bori sirvis korta mhunn sangon, konn ek kharbarean ti soirik mhaka keloli. Kazar zatoch rokdench mhaka London velem. Thoinsor mhozo sonvsar kosllun poddlo. Mhozo ghorkar eke gore katicha ostorechea mogan aslo. Drugs ghetalo. Fokot aplea familichi khuxi puri korunk tannen mhozo sangath zodlolo.  Hem sogllem London pavtoch mhaka ghomun ailem. To kitlech pautti soro pivun sintidavin ghorant uxir pavtalo ani thoddde khepek yenastana rautalo Hanvem kharan vicharlem zalear Shut up you stupid Goan fool, mhaka kentalo. Goyant konakuch hi khobor gomoili na. Zaite toren sozmaylo. To sudortolo oxi vatt polloit ravlim",  handbegantlo lens kaddun vanvtelim dukham pusit Cynthian fuddem uloilem. "Ek dis chintunk naslele goddlem. Ghorkarache drugs overdose zaun to hea sovnsarak ontorlo. Thoddim vollkichi Goykaram aslim. Tanchea  adharan tachi kudd ghevun hanv ganv-ghara ailim.  Tachi ghorchim mhoje churchure korche bodlek mhonnonk laglim Ponnvotti khoinchi. Amcha putak khavun uddoilo.  Eksurponn sosunk zaina zaun hanv sarkim pixim zalim. Dekun mhojea avoy-bapaim mhaka portun ghara velem.  Mhojem dukh visrunk zai mhunn mhoje  mauxen mhaka Kuveiit haddlem. Hangasor hanv  eke komponin kam' kortalem."
 Steward-an mezar haddun dovorlolea kofik ghontt marit tem fuddem uloilem  "Mhoji mauxi toxinch ghorchim mhaka porot kazar korunk sodtalim.  Zaitto soiriko mhaka yetaleot , punn mhozo poilo ghorkar, ek drug addict aslo mhunn aikotoch, tankam dhubav zatalo. Taka goddiek AIDS duens aslem tem mhaka zalam zait mhunn. Ani hench kharan mhojea lagim konn kazar zaunk fuddem soronaslo.  Dusrem kazar zaupachi chintam antam hanvem soddun dileant. Mhojem visa residence cancel kelam ani porot vetam. Hanvem somazik vavr korunk yevzilam. Borexea NGO-cho sangath korunk ani mhojem udharon diun zaitem chedvancho fuddar boro zaunk vavrunk chintlam.  Toxench antanchi mog kornaram jim mogan fottovtat ani rokdich vik pivon, ghoddar poddon vo udkant udki marun, aplo jiv sompoitat toslim odchoninink sampoddloleanchi councelling korun adar divnk mhozo fuddlo haves zaun asa", Cynthian thoddeach utramni, punn apli lamb dukhi jivitachi kanni Shri Ronaldak sangli.  

Monneponnan Ronald koffik ghontt martalo. Tachi churchureanchi kanni oggeaponnan aikotalo. Taka zaitem uloun distalem. Punn adle ghave ugte korunk taka borem disonaslem.  Thondd monan kofiche bil farik korcha vellar, Cynthian vicharlem
“Why are you so silent? Come on speak something."
 "Cynthia fokot hanv gorib mhunn tuje avoy-bapain tuka mhoji ixttagott soddunk sanglem.  Tuji avoy tuka mhuntali.

Aago to xethkanicho por tuka kitem diunk xektolo?  Pai retired P&O Tarvotti, ani Ronald Moddganv sirvis korun tachean tachea mai- paiche pott bhorunk sarkem zaina ani tuka go to, koslem sukh ditolo?  Sodd tachi vatt. Tuje avoyn amcho panch vorsancho mog, ekach kinnan rever bandlele ghor, lharache udkan kosollta toxem kollsun udoilo. Khoim asat tichim tim utram?  Aiz amchem daktem aslolem ghor moddun bunglow ubo kela.  Mhoji ghorkarn mhojim bhurgim mhojea sangatak Kuveittit asat.   Mhoje avoyk dolleanche operasanv asa dekun, hanv ektoch Goem vetam.  Bhurgeancha iskolak lagon mhoji ghorkarnn mhojea sangata nam. Tuji ani mhoji okosmat bhett zaun amchem ek noxib mhontlear zata."  

Vimantollar announcement zalo. Goycha pasingerank boarding korchak sanglem. Boslolea zageavelim tim utthlim. Cynthiachi panvlam zhodd zait ghelim. Ronaldachea sobdani kitem tori sot lipun aslem. Vimanant boarding kortana dolle bhorun taka roddunk ailem. Avoy-n, tanchea niz mogacher addkolicho dhanddo marunk naslolo zalear,  aiz eka pisull'lolea fulla porim, niraxi jivit sarchem naslem.



- Norman Noronha
Navelim, Goa/Kuwait

Thursday, May 5, 2011

KONKANI KOTHA: XETKAR JAKI - Norman Noronha

animated gif

KONKANI KOTHA:
   X E T K A R     J A K I

- Boroupi: Norman Noronha (Navelim/Kuwait)




Ara! Ra! Ra! Ra! Chol, chol re fuddem chol........
Him utram xetkar Jakiche tondaruch astalim, kiteak, tacho choddso vell ghorvam sangatak sortalo. Xetkar Jaki amchea ganvant chodd famad aslo. Taka thoddo lok Pontkar Jaki mhuntale.

Ek dis hanven taka vicharlem. Taka lok pontkar Jaki kiteak mhontat kai mhunn anik tannem mhaka sanglem 'Are cheddea, hanv lhan astana pain oddun udoilelim vidiechim pontam
puzaun oddtalom. Dhekun, lokan mhaka Pontkar Jaki hem nanv ghatlem'.

Zotak bandpache bore sonsonit don padde zalear don duddacheo gayeo asleo. Padeank zotak banddun ghorchem ani lokachim xetam kostalo. Gayechem dudh kaddun aple familik zai tem dovorun urlelem lokak viktalo. To ditatalo toslem xudh dudh aiche pillgek keddnach mellchenam. Antanche dudhvale dudhant udok ani dusreo vostu misoll korun viktat. Thodde dudh frijiint dovorun uprant susegad viktat pun, xetkar Jaki mat sodanch tajem dudh ghevun ditalo. Jaki aplea ghorvank ani familik sangatak ghevun aplim xettam roitalo. To sokallim chau pivon bhair sortalo, uprant tachi ghorkann Joana, zaka sogllo lok Junn mhuntale. Burgheank iskolak daddun zatoch Jakik pez ghevn yetali ani pejek tonddak laupak chepne thor na zalear ambadde hadtali. Kam chodd aslear thoddio bail-mon'xam kameri haddtalo.

Vorsak don xetacheo pikko kaddtalo. Ek Sorod ani Dusrem Vaimgan. Sorod mhunnchem pavsant roupachi xetam jim pavsache udkant zatat. Vaigan mhunchem gimant rovpachi xetam hi chodd korun nhoimche boglek roitat ani tea nhoimchea udkan ximptat. (antache kallar canals asat) Amcho Jaki nhoimche lagim aple vaigon roitalo ani Udkachea pomp (water pump) lavun nhoimche udok kaddun xeth ximptalo.

Ami burge astana hea pompak udkacho bomb mhuntale. Ho pomp chalu kortoch ganvant voddlean avaz zatalo. Amkam magir kolltalem Jakin pomp chalu kela mhunn. Ani kednai-i ami dhavon vetalem tem udok vhoir sorta tem pollevnk amkam bori mouza yetali. Hem udok eke zageak vottalem ani magir Jaki barik-barik kodio (trenches) khondun sogle xetache bandeak udok ximpdaitalo. To Sorod ani Vaigan fokot batt (paddy) vomptalo, punn Vaigonn vopta tedna tache kuxik ek Menke matiecho addo (wall made with sticky yellow mud) bandun, tantunt bhaji-torkari porsu laitalo, zoxe, kanddo, mirsango, vanggi, bhende, mullo, tambddi bhaji, touxim, dudi adi, ani thodde zagear kongam ani kalngancheo valli vomptalo.
Ami bhurge kednai tache porsakodde pavlear irvi rongachim kalngam pollevn amkam khavpachi ruch yetali. Kednai Jaki porsa lagin nam tem pollevn amche modlo konn eklo vadea (boundry wall) velean udki marun ek kanling chorun dhavon ghevun yetalo. Kanling pikem vo tornnem hi forok amkam gomonasli. Jem hathak lagta te ghevun dhanv marop ani fatracher marun foddun khavop aslem. Ghorcheank kollot mhunn kanling katorpak ami suri keddnanch vapdunk nasli.

Choriechem kanling khavpak borich movja distali. Atanchea bhurgeank osle, adle dis khoim melltole? Xetache kamank Vaignant yeta tedna bhaji-paleachem porsachem kam zatalem. Taka tachi bail ani tachi bhurgim zaiti moddot kortalim. Oxem bhaji-pallo, battache tandull, dudh vikun tancho sonvsar boro choltalo. Bhurgim bha xetachea kaman taka adhar kortalim.

Hea Jakik ek vaittui sovoim asli. To ratcho keddnai xezarianche battant narl chorunk vetalo. Payenk khanduv (entagled rope) ghalun furfurit maddar chodtalo. Ek sanjer osoch kaluke ratri madddar chodlolo astona, teach vellar madda lagin aslole ghorantle Lorsuk soimbachi goroz poddli dhekun to bhair ailo.
Apli goroz korun to matso vell thoim ubo raulo. Jaki taka lagon voiruch urlo punn, kitlo vell mhunn vhoir rautolo? Taka ailo rag ani tannen don galio-fosti marun tidken mhontlem “Are Lorsu, malkiriada mhaka rakonk raula. Chol bhitor nam zalear ek narl tuje khodd'dear martam. Lorsuk kitem khobor? Jaki madder vhoir asa mhunn? Avaz aikotoch tannen Jakik voir aslolo polelo punn, bhivon gharant bhitor sorlo. Oxinch kaim vorsam gelim bhurgim vaddon vhoddlim zalim. Unchlem thoddem xikop zatoch avoy-bapaichem sangatak kam korunk lojonk laglim. Cheddo eke komponint kamank laglo ani cheddum eka five star hotelant shopping arcade zagear sales girl mhunn kamank vetalem. Ek dis auchit Jakichem kopachem chodd zalem dista ani taka kallzacho attak yevun somplo. Punn Jakicheo yadi amchem monant ajun tajeo asat.

Halinchea tempar amchim bhurgim xetachem kam korunk loztat. Focot tornattim nhoi zaiteo baileo pasun xetache kam korunk fattim sortat. Tanche ghov Gulfant zaum foren boaticher kam kortat mhunntoch tankam poiso zai toso mellta. Ghovachea duddvancher soglle tandull gotto, baji-pallo ani follam bazarant savn haddun khatat.
Amchea Goyant pikta tem amkam pavona dhekun lagxilea pranthan thavn dudh, tantiam, baji-torkari haddtat. Halinche tempar zaitem pautti potrancher ami vachlam ki, antam zhadank pikavoll bori zaupak artificial sarem ghaltat. Dhekun, atanche tempar bhajek adle bhaxen gost nam. Thoddim follam zoxe ambe, kellim, vegin pikonk calcium carbide, ethylene, adi, oslim chemicals ximpdaitat (sprayed). Hem soglle mon'xeache jivak ekdom mal (its like slow poisoning).

Soglle Goemkarank mhozo ek ulo.
Tumche lagim thoddi porian zomin aslear tantunt porsu lauche, vikpak nhoi, punn zonn ekleachea ghorak zai tem pikoiat. Antam bhurgim xiklolim asat kitei porsu laupachio adunik souloteo (modern techniques) zai zalear internet-ar sompeponnin meutat to tumi avoi bapaik dakouche. Amchea moddeakat zaitea amchea Goenkar 'Horticulturists' asat ani toxeach 'Goa Directorate of Agriculture' ani sabar 'Zonal Agriculture Offices' hea Goenchea Serkari Khateamchea fantea zoxem Pernem, Valpoi, Bicholim, Mapusa, Ela-Old Goa, Ponda, Margao, Sanguem, Quepem ani Chaudi-Canacona, ani porxim vochun "Farms" hankam bhett diupachi nibel goroz. Oslim 'Farm-a" Codar-Ponda ani Kalay-Sanguem asat. Thoddem bhou bhaile kam kelear kuddik 'exercise' zata ti, jivak bori. Disandis dispott'ttea jevnna-khannachea vostunchi dor vaddot veta. Bhaji-pallo vo xettam rovop ek hobby koxi tumi
apnauchi. Hea bhaxen zonn eklean proitn kelear amche Goyant torkaricho unnav poddcho nam. Kitlo faido nhoi?



- Norman Noronha



http://groups.yahoo.com/group/gulf-goans/message/33665  
KIFF Veterans Trophy (Football Tournament in Kuwait)




[Kherit dhinvas Lino B. Dourado ani goa-world.com team-ik.
http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/ ]
Links:
https://www.goa.gov.in/portalweb/login/DeptAgriculture.jsp
http://bsg.goa-india.org/
http://groups.yahoo.com/group/greengoa/
http://goawildwatch.blogspot.com

Konkani Lekh: VISVAS NAM - Norman Noronha



animated gif


KONKANI LEKH:
VISVAS NAM                          - Boroupi: Norman Noronha




Ek Novea Vorsa disa ganvchea bhurgeam ani loka pasot, ganvant vorsavolicho sports aslo Rudolph ani Rossi sui ani sutt (thread-needle) khellan partner koxi aslim. Suiechea burakantlean Rossi dago ghalunk tozvit kortanam Rudolph tachea dolleant poit aslo. Auchit Rossichi nodor tacher poddli ani teach vellar tanchi dogaimchi nodor ek zali anik dogaim eka mekak kitem sangunk sodtat oxem tankam dislem………

Dusre disa Rudolf kamank vetana tannem Rossik lift dili ani beauty parlorakode soddlem. Tisre dis ani choutea disa toxech zalem. Orxim Rudolph taka apli mogachi itsa sangunk sodtalo punn boll zainaslem. Punn choutea disa Rossik kamank pavoitona tannem kallzak dhir ghetlo ani Rossik sanglem apleak khuxi asa mhunn tachi ixttagott zoddunk. Tem murgottot hansun parloran bhitor sorlem. Panchvea disa Rossi sogllea sontosan Parloran vosunk mhunn bhair sorlem sozmon Rudoph meutolo mhunn, punn tea dissa to mevonk nam. Rossiche kalzant mogachi kitt suru zali. Dekhun to keddna porot mevtolo oxem tem poitalem punn babdem niraxi zalem. Sovia disa Aitar aslo. Rossi borexe kopdde nhessun misak vetana auchit ek motorbike tachea fuddem thambli.
Vollon fattlean poiloilear Rudolph!


Amchea ganvant ghodlole eke ghoddnecho ugddas yeta.
Dog mog kornaram aslim. Rossi ani Rudolf.
Rossi xikpant titlem uxear naslem dekhun S.S.C. pas korun eka beauty parlor-an beautician-acho kurs kortalem. Rudolf ek lhanxe komponin Sales Representative mhunn vaurtalo.


 Rossi sarkem uchambol zalem. Hoch boro vell somzun Rudolphan poirche disa vicharlolea proxnacho ugddas kelo. Tachea koddlean oi vo nam zap mellpache vatter ubo ravlo. Jiber aslolea porim Rossin soroll mhontlem “I love you too”, ani teddna savn tim mogan poddlim. Rudolph, Rossik niamit (daily) lift diunk laglo. Bore nib ghevn kamachi guttli marun to taka date ditalo. Dorya deger vochun magache ubav sangatak sarunk laglim. Lohu-lohu korun tanchea dhatt moagchi khobor tanchea ghorchenk kollit zali. Ixttagottichi gozal tanchea ghorchea sovem uloili ten’a tanchea mogacher donui ghorabean addkoll addunk nam. Tim huskea vinnem zalim Dis, mhoinem soron sumar tin vorsam oxinch tim mogan bonvlim. Amchea ghara fatlean, xettantlean ek rosto asa. Tacher zoborxi vahatuk (traffic) aso na. Taka ami Love Road mhunntat. Him mogiam sodanch hea rostear distalim.

Oxench ek dis Rudolphan chintlem pordesant vosonk. Karan Goenchea pagaran don poixe tachean samballunk zainaslem. Tannem ek Agenta lagim sirvis poloili. Rosik kainch ek sangonk nam. Vochpachem sogllem tharear poddtoch ani visa hatant poddun fudlea mhoineant Gulfak vochpavhe vatter asa oxem Rossik kollit kelem. Rossi eke vatten sintir zalem nodre bhair to zatolo mhunn punn dusre vatten khuxen bhorlem karan tacho Rudolph antam borem pagar ghetolo zachi tankam goroz asli. Tannen khuxen aplea ghorcheank sanglem punn boltench ghodlem. Rossicho foren botticher kam korpi bapui nigtoch viaz marun ailolo. Rossichim avoy-bapui kazar zalear xivai Rofolphak bhailea desan vochun mellchenam mhunnn sangtoch Rudolph kachabull zalo. Rudolph apli arthik (financial) oddchon uktayli.
"Uncle mhoje xim kazaracho despez korunk poixe nant".

"Tum fokot kazar zaunk toyar za. Duddvancho khorch ami kortolim", Rossichea Bapain sanglem.

Babdo moga pasot tanche kustar kazar zalo ani eka mhoinean tachi visa ba stamp korun Gulfant gelo. Hea vatten Rossi eksurem zalem. Rudolfache gharant tachi zantti avoi asli. Tem ekmulea jivitacher bejarlolem. Kamar astonam vell sortalo punn ghora yetoch eksurponn khavunk yetalem. Rudolphacho chodduch ugddas yetalo. Rudolphakui tench bhogtalem. Osle poristithicher ek voros sompun gelem. Tim dogaim eka-mekak SMS daddtalim, fone kortalim ani kednaim internet chatar bostalim. Bailek aplea sangatak vegim haddchea khatir Rudolph zaito doddpoddtalo. Xevttim to sufoll zalo ani tannen oxi SMS daddli “Atam khuxechi dis lagim asat” tuji visa mevli punn bailecho reply vachun taka shok zalo “Mhaka Gulfak yevpachi khuxi na” Orxim tem sodanch apleak vor, vor mhunn taka bejar kortalem ani atam auchit kitem zalem??? Kitem zait gai hachem karan?

Eksurponnachi vaj ailoli. Kamank vetle kodden taka eka ankvar cheddeacho mog za'lo. Tancho novo mog konnak khobor nastona brooch netan choltalo. Rudolphan koxei korun
bailek raji keli apleaxim haddpak anik xekim Rossi Gulfak pavlem. Poile rati tem sanddlolea porim diso. Rudolphan vicharlear tem mhunnonk laglem apleak maim-paicho ugddas yeta mhunn oxe thodde dis sorle.

Ek mhoino zatoch apleak Gulf anvddunk nam ani dusrim nibam divn porot Goem yevunk toyar zalem. Khorem mhonllear taka tachea novea mogachi umollxik ani kuddichi ruch lagloli.

Rossi Goeam pavttoch tannem Rudolfak nirop pattoilo. Rossin, sanglem apleak tacho anik mog nam. Divorce diun apnnak meklem kor. Hem aikon Rudolfache kuddint rogot suklem. To sozmolo tem apli fokana korta mhunn. Porot vicharlear taka toch zabab meulo 'Maka Divorce Zai'. Anik dusro upai nam zaun Rudolfan, Rossin courier-an daddlelim Divorce kagddacher soi keli. He bhaxen MOGAN KAZAR VISVAS NA ZAUN DIVORCE ZALO. Rossi aplea novea mogia lagim kazar zalem. Babdo Rudolph toxoch urlo.

Hea lhan kothetlian hanv itlench sangonk sodtam kim aicheo zodio (couples) aplea sangatiak visvaxi ravona. Toxench soglle nirnoi tankam sotasot ghevunk zai tim ekamekak sozmona zoxi adlim zoddim sozmotalim.

Ek kazari jivit sufoll zatolem zalear ekmekacher visvas gorjecho. Kazari jivitachi bhuniad mhontlear eka mekak respet-man divop ani eka mekakcheo chukio bhogsun ekamekak sozmon ghevop.
Somzikaieche amche ghorabe zaunk mhoje anvdde.!!!!!!




[Kherit dhinvas, Lino B. Dourado-k, www.goa-world.com]

Konkani Kotha: XIRAP - Norman Noronha

animated gif

 X I R A P
- Boroupi: Norman Noronha (Navelim/Kuwait)
animated gif 
 
GULF-GOANS e-NEWSLETTER (since 1994)  
      




Trin---tring---trin---.tring ghorantlea telefonachi bell vazli, punn konnuch to uklina zalo. Thoddea vellan anekdam fon kelo. Fon vaztaloto pun receiver ukolpak ghorant konn na astolo oxem somzun, hanv fon dovorpak kori itlean konnem tori barik avazar halooo mhontlem tednam, mhojem mon dadhoslem. Konn uloita vichar kortoch, barik talleache ostoren apunn Gregorichi avoy mhunn sanglem.

'Hanv Gregoricho ixtt uloitam. Kuveit savn ailam. Kosi asa tum?' hanvem vicharlem.
'Asa borim baba. Yetat te dis dukoltam borem magun', tinnem zodd talean mhontlem. Gregorichi bail ani tanchim bhurgim ghorant asat zalear, tannem dilolem parcel ghevn tanchea ghora yevchi mhoji khuxi ukthaili tedna tinnem mhonnlem “baba tim khuim vetat, keddna ghorantlim bhair sortat, keddna ghorant portotat hem mhaka konn sangtta re puta? Ghorant yevnk vell zavpachem kharan chukonn vicharlear, mhaka kiteak poddlam? Ho ulot vichar Randun dovorlam tem susegadin kha mhunn, urfatem mhaka sangtat”

Hoi, mhojea ixttano. Atanchea tempar zanntte mon'xanchi hich halot zalea. Tankam konn respet-man dinant. Lhan bhurgim pasun tankam xapottam sangtat. Hem aikun thoddim avoy-bapui hanstat ani bhurgeank tenkho ditat. Tankam hi ek movjechi gozal dista. Punn, ugddass dhorat, jem aiz tum, tuje maim-paik korta tem faleam tuji bhurgim tukai korit.

Jivitbhor amcho kuidad amcho avoy-bapui kortat. Zolman amkam haddun amchim poilim panvlam amchea hatak dorun amkam xikoitat. Borem xikop divun amkam vhodd monis tim kortat. Mhonntoch, hea tanche soglle teag tim kortat tem farik korunk Dev amkam ek sondi dita ani ti mhollear, tanchea zanntteponnar ami tankam bore bhaxen vagunk. Punn, kitli zonnam hem sozmota gai? Amcho avoy-bapui zanntti zatat, duent zatat, osokt zatat. Hem pollevn amkam khub dukh bhogta. Hea vellar tancho kuidad ghevop ek sompe kam’ nhoi. Zo konn aple avoy-bapaik man ani respet diun tanche mhatarponnar tankam sangat dita, tancher Dev khorench axirvad ghalta.

Kristi Dhormacho ek vhodlo mandament mhollear Tujea avoy ani bapaik manan lekunk (honour your father and mothe) Jedna ami avoy-bapaichi seva kortat teddna ami Devachi seva kortanv.

Aslo ek ghorabo. Hea ghorabean ekvottan ravpi avoy-bapui ani tancho ekloch mhalgodo kazari put, sunn ani tanchim sobit dog bhurgim cheddo ani cheddum. Kuttumban sogllem moi-mogan choltalem. Put, Gulfant nokri kortalo. Sunn ganvchea iskolant tticherichem kam korchem korun ghorantlem kam polletali. Bhurgeancho poromos kortanam sasu-maim-paichi samball kortali. Ek dis avchit ghorachea vhoddill
motorsaikolik aptun thoimchea thoim moronn ailem. Dukhan, ghorabeacher khallo podd'do ghatlolo. Bapaichea interak put ghora ailo ani horan matiechem khan matiek dilem. Bapaychea mornnam uprant, putan nazuk adhunink marbles bosoun novem ghor bandlem. Novea ghorant zanntti sasumaim sobhona oxem sunnek dislem. Ghorje viret kismisavam kortali. Sasu-maink ghorachea fuddlean bhair-bhitor sorunk zainaslem,. Tichea payamni marbles mhelle zatat mhunn tika fokot fattlea darantlean bhair-bhitor sorunk sunnecho hukum aslo. Ghorkarachea avoy poros, marbles tika vhodd asle. animated gif

Bhurgim vhaddtalim. Apli avoy, xamaim thaim kosli vaitt sulug korta tem, dollebhor polletalim. Xamain nattvank dhekik kiteim-i sanglear tika portean zap ditalim. Vait borem sangunk mummy asa mhunn tika ugddas kori. Bhurgeanchi vangnnunk vhoddilamsovem pollevn, bhurgeanchi avoy khuxen hanstali. Ghorant addkoll zatolean, fonavelean avoycheo naka zal’li khobri sangun gulfan susegadin kam’ kortolea ghorkarachem mon zanntte avoy sovem koddu kori. Fonavelean avoy thaim mogan ulovnchea bodla put, bailecheo khobro aikun avoycher ragachea utrancho pavs ottoitalo.
 Vorsache sutten ghora ailolo teddna koslench motte kharan nastona ghorkarachea dolle add sasu-maim thaim kestanv mandlem. Hench nib ghevn zanntte avoyk ghorantli bhair sorun vochunk sang mhunn aplea ghorkarak poratunk lagli. Khuim vechi kai mhunn, udhas zaun zanntti avoy roddtali. Zanntelea ghorant bhorti kortat mhunn sotasot ekach tallean put-sunnen zap dili. Poixeanchi fikir korinastana susegadin thoim ravpak zatalem oxem tika tannim sanglem. Zanntteaponnar apnnaleach ghorant ravun morum di mhunn avoy putak lagim magtali. Punn baile vatten pez subeij aslolean, avoychea khuxebhair tannem tika Azilan ghalpacho nirnnoy ghetlo. Tichea khobrek chukun pasun tim vochonaslim.

Azilache ani tiche korchak poixe mhunn put direct dhaddun ditalo. Putachem ani sunnechem bheimanponn chintun tichea kallzak vhodd dhoko boslo ani ek dis Azilachea odhikreamni fon korun tichi vaitt poristithi sangli ani thoddea disamni ti sompli.
Thoddea vorsamni ghorkarachi gulfantli nokri geli. Dusre komponint nove nokre khatir vorzo keleo punn kosloch faido zaunk nam. Rabito vo residence permit khobar zaun ganv-ghora yevncho poddlem. Bank-ant sugur kelole duddu lohu-lohu khobar zale.

Baileche pagaracher ghoracho despez choltalo. Mhonntoch, ghorachem raj ti choloytali. Ghorkarak matui respet dinasli. Bekar lovddi zalolean ghorantle xita-ghoteak lagon kam’ kortalo. Eksuro astana avoycho ugddas korun khub roddtalo. Zanntteponnar tika tras dile ani apleacher mhattarponn yevnche adinch bail-bhurgeamni tras divnk suru kele mhunn humallealim roddunk bostalo.
Xevttak itlench sangunk sodtam. Avoy-bapaiche ami xirap ghevnche nhoi. Amche pasot tannim zaitem kelam tor ami tanche passot thodde bhov korchem. Thoddo tori vellantlo vell kaddun tanche sangatak sarcho. Internet-ar bosun games khellchea poros, ghorantle zantte vhoddilam sovem ill’loso vell gozali korun sarcho mhunn amche bhurgeank sodanch xikouchem.

Ghorchea kamamni zanntteleanchi budd ghenvchi Bhair-bhitor sortana tankam sangun vechem. Zanttelim ghorant asop mhonnchem ek respetacho ani manacho ghorabo zata. Tanchea magnneamni Devchea subadenneamni bhorlolo kuttumb zata. Kaim zannank dusro upay nam zaun zantteleank azilant ghalchim poddtat. Chodd korun pordesant asloleank. Kaim horkot nam. Punn jeddna Goeam suttean yetanam tankam ghora haddun tancho poromus korcho, hoch mhozo anvddo.

Best wishes on the Liberation Day of Kuwait

animated gif

Best wishes on the Liberation Day of Kuwait


 - Norman Noronha

I first came to Kuwait in the year 1987, and in 1990 was all set to go for my first vacation from Kuwait, that fateful year, the invasion took place and my dreams were shattered. Instead of flying by Air directly to Goa and being received joyfully by family members we had to go through all that painful journey partly by Road and partly by Air from Kuwait to Jordan via Iraq and finally reached our motherland and were welcomed with tears of joys and happiness by not only the near and dear ones but by so many other concerned people. These days can never be forgotten.


 After reaching Goa, I alongwith my fellow Navelkars (under the banner of Navelim Youth Center, Kuwait) had attended the rally at Panjim on 12th November 1990 thus showing our solidarity to Kuwait.
 I returned back to Kuwait in the year 1991, which gave me a second chance to earn a living in Kuwait, a few years later got married and in 1995 when Kuwait made visas open for families my wife also joined me. Before invasion there were not so many families in Kuwait like we see today enjoying a family life in togetherness.

Along with my family, I am very grateful to the country of Kuwait for giving me the chance to work in this country and earn my livelihood, enjoy a better standard of living and also support my family members back in Goa.
 

Wishing Kuwaitis, Government of Kuwait and the ruling family of Kuwait all the best on the liberation day of Kuwait. May God Bless Kuwait for many more years to come.

Jai Goa !!!! Jai India !!!! Jai Kuwait.


Norman Noronha
Navelim/Kuwait


February 25, 2009



GULF-GOANS e-NEWSLETTER (since 1994)  



      


http://goa-kranti.blogspot.com/



  

Click to view full size image


(Photos courtesy: Navelim Youth Centre, Kuwait and archives of http://www.goa-world.com/ (Gaspar Almeida) )