Monday, October 24, 2011

Konkani Kotha: SOIRIK

KONKANI KOTHA:   S o i r i k
                                            Boroupi: Norman Noronha (Navelim/Kuwait)
animated gif



Ek dis sanjecho osoch ghara portotalom. Itlea vegim ghara voson kitem kortolom? Hanvem mhakach vicharlem. Thoddo vell pajecher bosun sartolom. Mhojea vicharak hanvemnuch zap dili. Mhoji Activa stand-ar kaddli ani pajer boslom. Itlean konn eklo bond poddloli motorsaikoll  lokoit, lokoit yeta to dislo. Bogum babdeachem. Mhojea monant tache churchure kortam mhonllear to mhaka lagim pavlo. Polelear konn?  Amche ghanvcho novo kazari Alexandr (Alexander).
 
“Nhovrobab Mabrook! Mabrook!” mhozo hat tachea hatant divn taka porbim dilim

“Normanbab thank you! Thank you! Kedna ailo re?”, bond poddloli motorsaikol stand-ar kaddun tannem vicharlem.

“Zale sumar char dis. Konn ekleachem nimanne parcel aslelem tem divn ghara portotalom. Ghora vochun kitem kortolom? Mhottlem, hea amchea mellpachea zagear bosun tumchea oslea ixttanchi vatt poloit ravtolom”

“Thank you re tuka, anik ek pavtti”

“Kiteak re baba?”

“Kazara disa tunvem pattoun dilolo Fulam Turo ani Champagne bhett amkam mevli.”

“Tuji vhokoll sobit dista”
 
“Kitem? Mhoje vhoklek keddnam pollevn kaddli re tunvem?”

”Are baba, atanchi technology ekdom fast. Tumchem reception sompchea adinch mhaka tumcho fottu pavlolo. Ponnjechem ‘Expression Flowers Shop’ ekdom borem kam’ korta. Tannim mhaka tumchea fottvasoit e-mail pattoun dilo”

“Oxem?”

"Anyway. Welcome to our family! I mean Kazari famil!  Sang, koxe cholta tuje kazari jivit and vhokol khoim thaun faraili re?", hanvem vicharlem

Normanbab,  kazar soirikechem. Goyant kam' korta tankam cheddvam care korta baba? Hanvem soirikeo poloileat tacho hixeob asa re? Nokri korta toslem cheddum sodtalo mhunn, chodd tras zale. Aicha khallar ghov bhail kam' korina zalear udharposonn zata baba? Soirikenchem thoddem bhov sangtam tuka"

 

Poili Soirik: Soirikarn Jakinmanan haddli. Cheddum ganvan Colvachem.  Eka Aitarak Jakinmanak ghevn cheddvak pollevnk bhair sorlom. Gaticher saun bell marli. Ghantti avazar 'bhou-bhou' korun ek sunnen bokunk laglem. Suneacho avaz aikon hanv bhielom. Itlean "Jacklin Jacklin" ulo marit mothvem kalsanv nhesleli modlea pirayechi ostori darvonteaxim aili ani darvontto ugdit mhontlem. "yeat, yeat. tumchi vatt poitalim ami" Amchi svagat korteli ostori ghoddie vhoklechi vhoddli bhoinn asot. Oso sumar hanvem kaddlo. Aileo poile tancheo gozali somplea uprant Jakinmanan sodpus korun vicharlem.

"Khoim asa go tuji dhuv. Apoina taka?

"Bhitor asa. Nigtench dotorn xikoun ailam?"

Oh. Hi tor vhoklechi modern maim. Sasu koddok. Dhuv kitli kai? Igorjen dotorn xikoita. Astelem Dev bhirantichem, hanv mhojem mhattem korpit tanchea vixim chintana--------

"Ganvchea iskolan primary teacher", Jakinmanan mhaka sanglem. Hanv khos zalom. Sirvis kortolem cheddum favta mhunn. 

"Hi poi mhoji dhuv", salant yevn ubem zal'lea cheddvachi vollok avoyn korun dili ani cheddvak pollevn tinnem mhonnlem, "Ho poi........."

"Zannam hanv. Tachem nanv Alexander. Jakin Auntin fonar sanglelem.

"Hi, I'm Zelia, pleased to meet you", mhaka hat divn tannem aplem nanv sanglem.

"Same here", hanvem mhontlem.

"Aunty koxi asa?',  Jakinmanank veng marun zap dili ani amkam sofar bosunk agro kelo. Uloipachi survat koxi korchi? Tea vellar monant kaim ek yena zalem. Salant voslolem monemponn nopoit korcheak hanvem cheddvak vicharlem.

"Koxi gheli dotorn?"

"Aiz dotornicho vixei pelecheo mog korcho....", tichem sompchem adinch Jakinmanan zap ghatli.

"Bhurgeank ekmulim ulonvdi"

"Bai, vhoir teresir vochun tumchi khuxi uktayat", vhokleche avoyn mekleaponnachi chavi dili. 

"Tujea monant kitem asa? Asai nhi khuxi mhozo sangat zhoddunk?", teresir panvtanch soroll hanvem vicharlem.

Thoddo vell mhojea vichara vixim chintlea uprant tannem pois udon vetelea suknneache jodir nodor marit mhontlem. "Aiche dotornicho vixei peleachea mogacho aslo mhunn hanvem sokoll salant ugddas kelolo. Sarkem sangchem mhonller hanv eka cheddea lagim friendly  asam, 4 vorsam odhik zalim. Punn to mhojea poros vorsamni lhan ani ajun bori sirvis korina mhunn mhoji Mummy Daddy mhoje khuxe bhair  tuje lagim kazar zaunk forsar kortat. Zata zalear mhaka adhar kor. Tuka hanv sapuch mandunk nam mhunn sang ani hem soirikechem natem toddun di.", oxem sangun tem man poddink ghalun mhojea zapek ravlem

Mog ekleacho ani kazar dusrea vo mhojea thaim? Hem tor sobonaslem. Dekhun tiche avoyk mhaka khuxi nam mhunn sanglem ani soirik moddli.   

Dusri soirik xezari Lorecinmauxen haddleli. Cheddum Agonda-echem. Sekretarachi nokri kori. Agonda? Itle pois? Hea lamb vatter cheddvak pollevnk mhoje paim mothve zale. Punn Lorecinmauxen mhoje avoyk buloili. Cheddvak pollevnk Agonda vochunk goroz nam mhunn sanglem. Cheddvachi timaim Moddganvche eka hospitalant 'admit' kel'li asa. Cheddum thoim yetlem. Hospitalant soirik? Mhaka vichitr dislem. Punn Lorecinmauxen aplem xanneponn dakoilem. Hospitalant khasgi ulovpam korunk zage asat. Oi na, oi na oxem korit tichea vangdda ek fulancho turo ghevun bhair sorlom.

 Cheddum amche poilim yeun toyar aslem.  Tem goddie sozmolem zait hanvem haddlelim fulam taka mhunn. Fulancho turo ghevn soroll duent aslole ticha timaimxim ghelom ani tichi khobor ghevn turo tichea hatant dilo. Cheddvache avoyn dhuvechi vollokh korun dili. Rupan aslem borem punn angan mothve ani kens 'boycut' aslele mhunn mhaka cheddum anvddunk nam mhunn hospitolantlim bhair sortana hanvem Lorecinmauxek sanglem tednam tinnem mhontlem."

"Kitem zalem baba cheddum mothvem vo lamb asler. Bed-ir forok disona nhoi?", Osleo moskori korpak Lorecinmauxi bhouch chalu asli.
 
Maink vicharlem. Tanchea xezareak aslolea eka cheddvache avoyn mhaka ek dis maxenagher ghelole kodden poloilo. Bhav Gulfan nokri korta ani sutten hea disamni ghora astona bhoinnichem kazar korunk sodta mhunn sanglem. Tech sanjer Vasku pavlim. Cheddvacho avoy-bapui ani bhavak pollevn hanv nervous. Cheddvan ITI tailoring kurs kela. Gharantuch xivon korta. Giraikak divnk vell nam. Hispa bhair giraik zalelean tannnem anink dogam cheddvank adharak ghetleant khoim. Hanv sodtalo horvem mhaka pikil'lem mell'lem.
Ani oxem korun anikui don-tin soirikeo mhojea monantleant zaunk naslolean moddleo. Punn eka sokallcha vellar, Karnavala poilea disa Vaskuchem maxen amgher pavon sorlem. Karnavalache khell mhollear Maxen pixem. Ani te soddun tem amgher? Kitem tori khas kharan aslem tem amgher yevpak.

Dolle boro sarkem rup. Ulovop modur tallean. Poilech kinnank tachi nodor kallzachea darar marli. Dar ugdunk hanv toyar. Ekuch, tinnem khuxi dakounchi asli. Soirikicho nikall dusrea disa dita mhunn tichea bhavan, maxenank kollit kelem. Vasku thavn Navelim vatter astana vatter melltat titleach khuris, kopelam ani igorjant aslolea sant-bhogttam ani saibinnim thaim hivui soirik moddchi nhoi mhunn khottkhottean maglem. Nidunk ghelear nidh poddona zali. Haddvo tiddvo poddtalom. Faleancho nikall mhojea favorar zatolo kai? Monantlea huskean guspoddlolo astona fon vazlo. Fon cheddvachea bhavocho aslo. Kallizache pulse odkik mottean vazunk lagle. Fon kanank lailo. Ani vhokllechea bhavan aplea bhoinnichi khuxi uktayli. Mhojea lagim kazar zaunk soglli toyari zali.

"Arre, uloitam, uloitam hanv sapuch visorlom mure?", tannem avchit mhonnlem.

"Kitem visorlo?", hanvem vicharlem.

"Vhokoll bayen sanglolem bojeanchi ruch ailea mhunn. Dekun, Pondoricha chaye dukannar thavn boje haddlole te ghara lagim pavlech nant.  Hea motorsaikolin trasan ghatlo"

"Parabens"

"Kiteak re?"

"Vhokoll bayegher good news asa"

"Ogi rav. Bexttoch fokandam kortai", tanne lozun mhonnlem.

"Arre ek kam' kor. Mhoji Activa ghevn voch ani ruch ailoleak vegim di. Tea mhonnosor hanv hangasor bosun amchea mogachea her ixttanchi vatt polletam Ani ek aik. Ami aiz sanjer novench ugoddlolem Belem vattarant  'Evening Sun Set' Restuarant-ant celebration korumia------"

- Norman Noronha
www.goa-world.com


Norman Noronha ani Famil sogglea Navelkarank Festachim Porbim Aundeattat.
May Our Lady Bless You All.
________________________________________
November 2011  (c) All rights reserved.
Photo circa 2010 by Simon Dias of NYC-Kuwait Members and Well-Wishers at the Holy Family Cathedral, Kuwait City, after the Feast Celebrations.
http://www.wmpress.org/wtg_text/goan%20konkani.htm

Tuesday, October 4, 2011

Good Luck Mr. Jackson

Konkani lhan kotha:


Good Luck Mr. Jackson

"Marriages are made in heaven and accomplished on earth" Logn sorgar thavn bandun haddlolem asta, oxem ami mhonntat.  Logn mhonllear, ek nazuk sombondh eka daddlea ani ostore modem.  Ho sombondh borem bhaxen nibaunk ek khas kaido nam, nhoi mhunn ek pustok, zacher pollevn ek joddem aplo sovnsar korunk xokta.  Ho somoz bore bhaxen nibaunk zaitem pasiens ani somzikai zai poddta.  Oslo somoz aichea joddeam sovem zoborxi disona, odhik korun bail nokri korta ani ghorkara poros odhik duddu zoddta zalear, tiche kagod hatant dorunk zaina.
Adlea tempar choddxeo ostoreo offisamni sirvis korinasleo. Teo fokot ghor-dhar ani kazarachea ekvottak zolmololea bhurgeank samballtalint. Tea tempar ghov- bailancho ekvott ekdom mozbut astalo. Atanche khallar, divors zatat toxe chante-pallar adim divors zai nasle.  Toxench, adle tempavelea bhurgeank TV, kompuitor, internet osleo sovloti nasleo. Mhonntoch, tanche mon ekdom sadem astalem. Dusre bhaxen ekdom inosent.
Oxich ek adlea tempavelea ghorabeachi gozal.
Ek dis sokallim Piedade (Pidu) santetayen bolkavant  boson aslem. To dis Aitar aslo. Bhurgim angnant khelltalim. Itlean, kale-holduvea rongachi ek taxi, tanche ghara islean  yeta ti, tannem polleli. Jack Santan (mothvea nanvan, Jackson), tacho ghorkar, viazik savn yevpache dis lagim pavlele. Dekun, Jackson bha zait mhunn, bolkayanchea humbrear  boslelem Pidu, ubem ravlem ani toch kai zalear pollevn astana, taxi tanchea darant thambli.  Tachea dolleani khuxallkaiechi dukham vhanvlim. Hoi! Piducho dhubav sarko aslo. Tancho put Lawrence (Lorsu), bapaik pollevn dhavim-dhavim vochun bapaik vengoilo. Taxi cholovpeachea adharan, foren vostumni bhorlolem samon, gharant bhitor haddlem. 
Sogllim khuxall zaun samanacheo sutkexi ugodtalim. Lorsu, khaupachio ani khellanchea vostu sonspotalo zalear, Pidu garam masalo, kosmotik, ani chittir boroilolea pormonnem apnnalea bhoinnank, bhair-bhitor ghacheo vostu haddleat tancher nondor marit, ekan-ek vostu polletana, tachem tondd matxem ambott zalelem koxem distalem. Bhoinninche bhitor ghalcheo mustaki chittir boroilolea pormonnem eksarkeo haddloleo. Ghelea tin mhoynnem, ganvant poddlelea kimsanchea malaria piddek lagon, tageli kuddchi shape jirloli vo vozon unnem zaun tem barik zalelem. Bail kitle meren bhaglea ti, Jacksonank khobor naslolean, tannem haddleleo margeleo vostu tichea kuddik loose zateleo. Hench taka mottem pikasanv zalelem
Ek dis Lorsu, bapain hadloleo chokleti bolsant bhorun lohu voson darant aslelea ambeachea khakdant boslo. Ek-ek korun chokleti khavpak laglo ani chokleticheo bhegoti khala udoitalo. Ganvche Filsu thoinchean pasar zatalem. Tannem Lorsuk vhoir ambeacher aslolo poilolo ani vicharlem
 "Are baba kitem khata re "
"Filsu-mana hanv ambeachi panam khatam", sotasot Lorsun zap dili. (tea tempar fotti koxeo marunk zai tem burgeank gomonaslem)
"Are mostea, mhaka fottimartai? Pain haddloleo foren chokleti ektoch khatai mure?
Jackson ghara aslear Piduche jivak bore distatem. Kedna-kednai tim saikolicher boson bazarant vetalim. Pidu ghorachea porsan udok ghalta zalear, Jackson taka bainchem udok kaddun ditalo. Tim sodanch ratchim chandneacher bolkavant boson mogan ghozali kortalim.  Bapui ghara aslear boro bazar haddtalo mhunn, Lorsu khuxi zatalo. 
Tin mhoinnem zale Jackson viazik savn ghara ailear. Orxim tin mhoinnea borchea adinch porot viazik vetalo. Hea pavtti vospachi kainch khobor korina. Piduk ojap dislem.  Kitem zalem? Hea pautti lamb sutti kai kitem? Tem chintnamni poddlem. Jacksonank vicharunk taka borem disonaslem. Taka vaitt disot mhunn tem babdde oggi ravlem.
Ek dis sokallim Piduk uttonk matso vell zalo. Adlea disa Jacksona borobor ghorantlem chodduch kam’ kelelem tea khatir, tacho jiv boroch toklolo.  Aturnavelem uttche uttun Jackson khoim asa tem pollevnk laglem. Soglea kuddini sodlo. Bolkavant bosla zait, punn, thoinsorui naslo. Goddie apleak uttunk vell zalo mhunn nidentlem zagoi nastona tintear bha ghelea asot, oso sumar kaddun tem aplea vavran gull zalem. Sodanche bhaxen angnant tem saron marunk laglem. Tanchea angnant ek vhoddlo ambeacho rukh aslo ani tachi panam zhoddon darant kochro zata mhunn, tem sodanch sokallim utton sarn martalem. Itlean tachi nodor rukache kandear (branch) poddli.
Thoim ek dhove follir vhodd utramni boroilele aslem “Goodluck Mr. Jackson” Piduk sozmolem. Jackson konnak sangonastana viazik ghelo mhunn. Karan dor pautti to viazik vheta teddna tachi bail ani put taka veng marun roddtalim tem pollevnk tachean zai naslem. Dekun hea pautti to, aple kalliz zhodd korun lohu gharantlo bhair soron ghelo.  Jackson zanno aslo. Eka dadleachean aplem dhuh rokdench visrunk zata punn nhoi eke ostorechean.
Oslea mogacha jodpeanchi, aichea kazari joddpeamni dekh ghevnchi.  Antancheo jodeo, matxe gharant tanv-tinv zalear, soroll kaideachea darar martat.  Divors file kortat. Oxem korun konnakuch faido zaina. Faido zata to vokilank. Karan divors kexi cholounk tanchi fee ghevunk zaun asa tancho dhondo……….. oxem tumkam disona?
Norman Noronha


<Right click -> Save as> to download star_tip_hat_md_wht.gif!
    Lapitt


 [ Amchea kherit dhinvas Lino B. Dourado ani Gaspar Almeida-k
http://www.goa-world.com/ hanchea ]

Octobr 4, 2011

Saturday, June 25, 2011

Norman Noronha with KGA committee along with special invitees at the Sao Joao Fiesta 2011 at the event inauguration

http://sanjoao2011.blogspot.com/


Photo:
Centre: Norman Noronha
Second to the right: KGA President Salvador Dias, Committee Member Agnelo
Left from 2nd: KIFF President Fidelis Fernandes,
Sharon Alemao D'Costa & Denis D'Costa
Backrow: Gaspar Almeida
Backrow (on Stage): Compere Merwyn Pereira
and the Alcatrazz Band in attendance.


Photo courtesy: http://www.goa-world.com/
through FB
Posted by Picasa

Norman Noronha celebrating his Natal Day at the Sao Joao Fiesta organized by KGA in Kuwait


Tase & Norman Noronha

Photo courtesy: www.goa-world.com
via FB
Posted by Picasa

Wednesday, June 15, 2011

Pisull'lolo Mog

Posted by Picasa

Pisull'lolo Mog


Pisull'lolo Mog 
-Boroinar:  Norman Noronha

 Eke astig ani nanv voste komponent managerachi nokri kortolo Shri Ronaldo Kuveitt-chea vimantollar apnnalem samon check-in kortat tea vollir ubo aslolo. Tachea fuddem ek ostori ubi asloli ani ti check-in kortolea odhikarea thaim uloitali. Ticho ulovpacho avaz khoim tori adim aikolelea porim Shri Ronaldak dislem. Kannache pordde tea ostoreacha avazar nitt dovorun Shri Ronaldo to vollkicho avazchi yad korit astona, check-in  kortolea odhikarean mhontlem.
“You may please wait at the side until you make up your mind-----next passenger please!”

Samonanchem vozon subeij aslolean, voznank bhorpache duddu unnem korunk ti ostori poratali. Odhikarean sanglolea pormonnem vollir asloli ti, apnnalem samon ghevn patt portololi tea vellar tichi ani Ronaldachi nodor eka-mekak dhol’li. Ronaldo tika pollevn eksarko thotaklo. Ti ostori tachea adlea mogi Cynthia eksarkem rupachem aslem. Te ostorek Ronaldachem mukhavoll vollkichem koxem laglem. Dogaim ekuch dixen khoim tori sanddlolea monacha somdirant buskelim. Dolleanchi nodor haloinastona tim eka-mekak polloit astona itlo temp sandloli yad tanchi zagear yevn ekach avazar dogaimni mhonntlem? “Konn tum Cynthia? – Oi!!! Ani tum Ronaldo?”
 
 Dolleank mell’lloli dixtt kalzachea bhavnnank ugti korta mhonllear check-in kortolea odhikarian, Ronalda-k tachem samon, vozon mesinar ghalunk sanglem. Tem zatoch, hatant boarding pass ani passport ghevn to nitt Cynthia ubem aslolem thoinsor ghelo. Taka odhik polleta titlech tache kallzache dhobdhobe (pulse) vaddot ravle. Lagsar pavtoch tannem sottasot proxn kele:
“Cynthia tum hangasor Kuveitt? Keddnam pavlem? Koxem pavlem? Tuji bholaiki kosi? Ani tujem…”
"Puro puro.” Modench tondd ghalun Ronaldak fuddem ulovpak dinastona tem uloilem. “Hea tujea sogllea proxnache zapo hanv uprant ditam. Punn, sodeak ek vhoddlo proxn mhojea samkara asa to mhonnlear hem mhojem ek handbag samonan subeij bhorlam. To offisor kosoch aikona. Duddu bhorunk sangta, ani tevui khub chodd.”

 “Itlench? Kiteak bhielam? Mhoje lagim handbag na. Di tem mhojea hatan.”
“Thank you. Mhonntat nhi. Fatrak fator mellta tosoch monis mon’xak melltat. Kitlech vorsamni porot ekdam amchi bhett. Ani poilech bhettek tuzo adar”, Cynthia upakranchea ummalleamni uloilem.
Baroboruch dagaimni immigration check korun duty free shopar bhitor sorlim. Kuveitt-Goem Indian Airlines vimanacher vochunk khup Goykar pasinger duty shopar shopping kori. Kitem-i uloilem zalear tanche kanar poddtelem tea khatir, Shri Ronaldan, Cynthiak coffee shopar mellunk lipchoriam sinal kelem. Ghorjecheo vostu vikot ghetlea uprant Shri Ronaldo coffee shopar bosun Cynthiachi vatt polloit boslo.
“Kitlea vorsam amchi bhett?” Addlea eka mog kornarachea uballeachim dhukam dolleant haddit apli boska ghetana Cynthia zhodd talean uloilem.

Ekach kollejin tim xiktalim. Cynthia xikpan ekdom huxear aslem. Futtbol khellant Ronaldo bhouch huxear khelltalo. Thodde khepek luctures bunk marun khellunk vetalo. Dusrea disa chuklele obeas kollejicha librarin bosun Cynthia-cha adaran notes boroun ghetalo. Itlench nhoi.  To sozmonk na zalear somzaun Cynthia taka xikoitalem.  Kollejiche obeas xiktam-xiktam tannim mogacho obeasar hat bhonvdailo ani tim mogan poddlim.  Dogaimni sangatak B. Com pass keli.  Arthik (financial) prosthotik lagun Ronaldok fuddlem xikop korun zalem nam.  To rokdoch eke koponen kamak laglo Cynthia university-n voson M. Com meren xiklem. 
"Cynthia tum kitem ghetolem?" Rudolfan vicharlem. 
 “I’ll have coffee” 
"How about some snacks?"
“No its ok”. 

Ronald-an don kofik oddor dili. Goddielir nodor marli.Viman udnek vell aslolean tannem mhonntlem
"Sang tuji itlea tempaveli khobor. Yad zainam amchi nimnni bhett kedna zaleli poi ti. Kazar zaun bhurgim vaddlim astolim tumchim..........." Ronaldo fuddem ulouncho bond zalo. Cynthiacha dollean ghosghoxeanim dukham vanvtolim pollelim. Ronaldo thotaklo. Sorrbhonvtonim aslolo lok tankam polletalo. “Cynthia control yourself!!!! Kachabull monan Ronaldon mhontlem. 

"Futtkea noxibachem hanv. Avoy-Bapain zaiti girestkai divn mhaka kazar kelolem. Cheddo ekdom boro. London bori sirvis korta mhunn sangon, konn ek kharbarean ti soirik mhaka keloli. Kazar zatoch rokdench mhaka London velem. Thoinsor mhozo sonvsar kosllun poddlo. Mhozo ghorkar eke gore katicha ostorechea mogan aslo. Drugs ghetalo. Fokot aplea familichi khuxi puri korunk tannen mhozo sangath zodlolo.  Hem sogllem London pavtoch mhaka ghomun ailem. To kitlech pautti soro pivun sintidavin ghorant uxir pavtalo ani thoddde khepek yenastana rautalo Hanvem kharan vicharlem zalear Shut up you stupid Goan fool, mhaka kentalo. Goyant konakuch hi khobor gomoili na. Zaite toren sozmaylo. To sudortolo oxi vatt polloit ravlim",  handbegantlo lens kaddun vanvtelim dukham pusit Cynthian fuddem uloilem. "Ek dis chintunk naslele goddlem. Ghorkarache drugs overdose zaun to hea sovnsarak ontorlo. Thoddim vollkichi Goykaram aslim. Tanchea  adharan tachi kudd ghevun hanv ganv-ghara ailim.  Tachi ghorchim mhoje churchure korche bodlek mhonnonk laglim Ponnvotti khoinchi. Amcha putak khavun uddoilo.  Eksurponn sosunk zaina zaun hanv sarkim pixim zalim. Dekun mhojea avoy-bapaim mhaka portun ghara velem.  Mhojem dukh visrunk zai mhunn mhoje  mauxen mhaka Kuveiit haddlem. Hangasor hanv  eke komponin kam' kortalem."
 Steward-an mezar haddun dovorlolea kofik ghontt marit tem fuddem uloilem  "Mhoji mauxi toxinch ghorchim mhaka porot kazar korunk sodtalim.  Zaitto soiriko mhaka yetaleot , punn mhozo poilo ghorkar, ek drug addict aslo mhunn aikotoch, tankam dhubav zatalo. Taka goddiek AIDS duens aslem tem mhaka zalam zait mhunn. Ani hench kharan mhojea lagim konn kazar zaunk fuddem soronaslo.  Dusrem kazar zaupachi chintam antam hanvem soddun dileant. Mhojem visa residence cancel kelam ani porot vetam. Hanvem somazik vavr korunk yevzilam. Borexea NGO-cho sangath korunk ani mhojem udharon diun zaitem chedvancho fuddar boro zaunk vavrunk chintlam.  Toxench antanchi mog kornaram jim mogan fottovtat ani rokdich vik pivon, ghoddar poddon vo udkant udki marun, aplo jiv sompoitat toslim odchoninink sampoddloleanchi councelling korun adar divnk mhozo fuddlo haves zaun asa", Cynthian thoddeach utramni, punn apli lamb dukhi jivitachi kanni Shri Ronaldak sangli.  

Monneponnan Ronald koffik ghontt martalo. Tachi churchureanchi kanni oggeaponnan aikotalo. Taka zaitem uloun distalem. Punn adle ghave ugte korunk taka borem disonaslem.  Thondd monan kofiche bil farik korcha vellar, Cynthian vicharlem
“Why are you so silent? Come on speak something."
 "Cynthia fokot hanv gorib mhunn tuje avoy-bapain tuka mhoji ixttagott soddunk sanglem.  Tuji avoy tuka mhuntali.

Aago to xethkanicho por tuka kitem diunk xektolo?  Pai retired P&O Tarvotti, ani Ronald Moddganv sirvis korun tachean tachea mai- paiche pott bhorunk sarkem zaina ani tuka go to, koslem sukh ditolo?  Sodd tachi vatt. Tuje avoyn amcho panch vorsancho mog, ekach kinnan rever bandlele ghor, lharache udkan kosollta toxem kollsun udoilo. Khoim asat tichim tim utram?  Aiz amchem daktem aslolem ghor moddun bunglow ubo kela.  Mhoji ghorkarn mhojim bhurgim mhojea sangatak Kuveittit asat.   Mhoje avoyk dolleanche operasanv asa dekun, hanv ektoch Goem vetam.  Bhurgeancha iskolak lagon mhoji ghorkarnn mhojea sangata nam. Tuji ani mhoji okosmat bhett zaun amchem ek noxib mhontlear zata."  

Vimantollar announcement zalo. Goycha pasingerank boarding korchak sanglem. Boslolea zageavelim tim utthlim. Cynthiachi panvlam zhodd zait ghelim. Ronaldachea sobdani kitem tori sot lipun aslem. Vimanant boarding kortana dolle bhorun taka roddunk ailem. Avoy-n, tanchea niz mogacher addkolicho dhanddo marunk naslolo zalear,  aiz eka pisull'lolea fulla porim, niraxi jivit sarchem naslem.



- Norman Noronha
Navelim, Goa/Kuwait

Monday, May 9, 2011

Konkani Lekh: Kuwaitchim Goemkaram


animated gif
  Click to enlarge for better reading....



Ho lekh xhapun hadla "Goans - Making A Difference" book, published by Hazel F. Fernandes (Parra, Goa/Kuwait) and released on 19th December 2010 at Hotel Kuwait Intercontinental, Kuwait City
to commemorate the 50th Liberation Day of Goa. The book has a foreword by Gaspar Almeida and focusses on several prominent Goans highlighting their contribution towards social and cultural causes towards the community.  http://goykar.blogspot.com/2010/12/book-release-goans-making-difference.html