Saturday, June 25, 2011
Wednesday, June 15, 2011
Pisull'lolo Mog
Pisull'lolo Mog
-Boroinar: Norman Noronha

Eke astig ani nanv voste komponent managerachi nokri kortolo Shri Ronaldo Kuveitt-chea vimantollar apnnalem samon check-in kortat tea vollir ubo aslolo. Tachea fuddem ek ostori ubi asloli ani ti check-in kortolea odhikarea thaim uloitali. Ticho ulovpacho avaz khoim tori adim aikolelea porim Shri Ronaldak dislem. Kannache pordde tea ostoreacha avazar nitt dovorun Shri Ronaldo to vollkicho avazchi yad korit astona, check-in kortolea odhikarean mhontlem.“You may please wait at the side until you make up your mind-----next passenger please!”
Samonanchem vozon subeij aslolean, voznank bhorpache duddu unnem korunk ti ostori poratali. Odhikarean sanglolea pormonnem vollir asloli ti, apnnalem samon ghevn patt portololi tea vellar tichi ani Ronaldachi nodor eka-mekak dhol’li. Ronaldo tika pollevn eksarko thotaklo. Ti ostori tachea adlea mogi Cynthia eksarkem rupachem aslem. Te ostorek Ronaldachem mukhavoll vollkichem koxem laglem. Dogaim ekuch dixen khoim tori sanddlolea monacha somdirant buskelim. Dolleanchi nodor haloinastona tim eka-mekak polloit astona itlo temp sandloli yad tanchi zagear yevn ekach avazar dogaimni mhonntlem? “Konn tum Cynthia? – Oi!!! Ani tum Ronaldo?”
“Cynthia tum hangasor Kuveitt? Keddnam pavlem? Koxem pavlem? Tuji bholaiki kosi? Ani tujem…”
"Puro puro.” Modench tondd ghalun Ronaldak fuddem ulovpak dinastona tem uloilem. “Hea tujea sogllea proxnache zapo hanv uprant ditam. Punn, sodeak ek vhoddlo proxn mhojea samkara asa to mhonnlear hem mhojem ek handbag samonan subeij bhorlam. To offisor kosoch aikona. Duddu bhorunk sangta, ani tevui khub chodd.”
“Thank you. Mhonntat nhi. Fatrak fator mellta tosoch monis mon’xak melltat. Kitlech vorsamni porot ekdam amchi bhett. Ani poilech bhettek tuzo adar”, Cynthia upakranchea ummalleamni uloilem.
Baroboruch dagaimni immigration check korun duty free shopar bhitor sorlim. Kuveitt-Goem Indian Airlines vimanacher vochunk khup Goykar pasinger duty shopar shopping kori. Kitem-i uloilem zalear tanche kanar poddtelem tea khatir, Shri Ronaldan, Cynthiak coffee shopar mellunk lipchoriam sinal kelem. Ghorjecheo vostu vikot ghetlea uprant Shri Ronaldo coffee shopar bosun Cynthiachi vatt polloit boslo.
“Kitlea vorsam amchi bhett?” Addlea eka mog kornarachea uballeachim dhukam dolleant haddit apli boska ghetana Cynthia zhodd talean uloilem.
Ekach kollejin tim xiktalim. Cynthia xikpan ekdom huxear aslem. Futtbol khellant Ronaldo bhouch huxear khelltalo. Thodde khepek luctures bunk marun khellunk vetalo. Dusrea disa chuklele obeas kollejicha librarin bosun Cynthia-cha adaran notes boroun ghetalo. Itlench nhoi. To sozmonk na zalear somzaun Cynthia taka xikoitalem. Kollejiche obeas xiktam-xiktam tannim mogacho obeasar hat bhonvdailo ani tim mogan poddlim. Dogaimni sangatak B. Com pass keli. Arthik (financial) prosthotik lagun Ronaldok fuddlem xikop korun zalem nam. To rokdoch eke koponen kamak laglo Cynthia university-n voson M. Com meren xiklem.
"Cynthia tum kitem ghetolem?" Rudolfan vicharlem.
“I’ll have coffee”
"How about some snacks?"
“No its ok”.
Ronald-an don kofik oddor dili. Goddielir nodor marli.Viman udnek vell aslolean tannem mhonntlem
"Sang tuji itlea tempaveli khobor. Yad zainam amchi nimnni bhett kedna zaleli poi ti. Kazar zaun bhurgim vaddlim astolim tumchim..........." Ronaldo fuddem ulouncho bond zalo. Cynthiacha dollean ghosghoxeanim dukham vanvtolim pollelim. Ronaldo thotaklo. Sorrbhonvtonim aslolo lok tankam polletalo. “Cynthia control yourself!!!! Kachabull monan Ronaldon mhontlem.
"Futtkea noxibachem hanv. Avoy-Bapain zaiti girestkai divn mhaka kazar kelolem. Cheddo ekdom boro. London bori sirvis korta mhunn sangon, konn ek kharbarean ti soirik mhaka keloli. Kazar zatoch rokdench mhaka London velem. Thoinsor mhozo sonvsar kosllun poddlo. Mhozo ghorkar eke gore katicha ostorechea mogan aslo. Drugs ghetalo. Fokot aplea familichi khuxi puri korunk tannen mhozo sangath zodlolo. Hem sogllem London pavtoch mhaka ghomun ailem. To kitlech pautti soro pivun sintidavin ghorant uxir pavtalo ani thoddde khepek yenastana rautalo Hanvem kharan vicharlem zalear Shut up you stupid Goan fool, mhaka kentalo. Goyant konakuch hi khobor gomoili na. Zaite toren sozmaylo. To sudortolo oxi vatt polloit ravlim", handbegantlo lens kaddun vanvtelim dukham pusit Cynthian fuddem uloilem. "Ek dis chintunk naslele goddlem. Ghorkarache drugs overdose zaun to hea sovnsarak ontorlo. Thoddim vollkichi Goykaram aslim. Tanchea adharan tachi kudd ghevun hanv ganv-ghara ailim. Tachi ghorchim mhoje churchure korche bodlek mhonnonk laglim Ponnvotti khoinchi. Amcha putak khavun uddoilo. Eksurponn sosunk zaina zaun hanv sarkim pixim zalim. Dekun mhojea avoy-bapaim mhaka portun ghara velem. Mhojem dukh visrunk zai mhunn mhoje mauxen mhaka Kuveiit haddlem. Hangasor hanv eke komponin kam' kortalem."
Monneponnan Ronald koffik ghontt martalo. Tachi churchureanchi kanni oggeaponnan aikotalo. Taka zaitem uloun distalem. Punn adle ghave ugte korunk taka borem disonaslem. Thondd monan kofiche bil farik korcha vellar, Cynthian vicharlem
“Why are you so silent? Come on speak something."
"Cynthia fokot hanv gorib mhunn tuje avoy-bapain tuka mhoji ixttagott soddunk sanglem. Tuji avoy tuka mhuntali.
Aago to xethkanicho por tuka kitem diunk xektolo? Pai retired P&O Tarvotti, ani Ronald Moddganv sirvis korun tachean tachea mai- paiche pott bhorunk sarkem zaina ani tuka go to, koslem sukh ditolo? Sodd tachi vatt. Tuje avoyn amcho panch vorsancho mog, ekach kinnan rever bandlele ghor, lharache udkan kosollta toxem kollsun udoilo. Khoim asat tichim tim utram? Aiz amchem daktem aslolem ghor moddun bunglow ubo kela. Mhoji ghorkarn mhojim bhurgim mhojea sangatak Kuveittit asat.
Mhoje avoyk dolleanche operasanv asa dekun, hanv ektoch Goem vetam. Bhurgeancha iskolak lagon mhoji ghorkarnn mhojea sangata nam. Tuji ani mhoji okosmat bhett zaun amchem ek noxib mhontlear zata."
Vimantollar announcement zalo. Goycha pasingerank boarding korchak sanglem. Boslolea zageavelim tim utthlim. Cynthiachi panvlam zhodd zait ghelim. Ronaldachea sobdani kitem tori sot lipun aslem. Vimanant boarding kortana dolle bhorun taka roddunk ailem. Avoy-n, tanchea niz mogacher addkolicho dhanddo marunk naslolo zalear, aiz eka pisull'lolea fulla porim, niraxi jivit sarchem naslem.
- Norman Noronha
Navelim, Goa/Kuwait
Monday, May 9, 2011
Konkani Lekh: Kuwaitchim Goemkaram
Ho lekh xhapun hadla "Goans - Making A Difference" book, published by Hazel F. Fernandes (Parra, Goa/Kuwait) and released on 19th December 2010 at Hotel Kuwait Intercontinental, Kuwait City
to commemorate the 50th Liberation Day of Goa. The book has a foreword by Gaspar Almeida and focusses on several prominent Goans highlighting their contribution towards social and cultural causes towards the community. http://goykar.blogspot.com/2010/12/book-release-goans-making-difference.html
Thursday, May 5, 2011
KONKANI KOTHA: XETKAR JAKI - Norman Noronha
X E T K A R J A K I

- Boroupi: Norman Noronha (Navelim/Kuwait)
Ara! Ra! Ra! Ra! Chol, chol re fuddem chol........
Him utram xetkar Jakiche tondaruch astalim, kiteak, tacho choddso vell ghorvam sangatak sortalo. Xetkar Jaki amchea ganvant chodd famad aslo. Taka thoddo lok Pontkar Jaki mhuntale.
Ek dis hanven taka vicharlem. Taka lok pontkar Jaki kiteak mhontat kai mhunn anik tannem mhaka sanglem 'Are cheddea, hanv lhan astana pain oddun udoilelim vidiechim pontam
puzaun oddtalom. Dhekun, lokan mhaka Pontkar Jaki hem nanv ghatlem'.
Zotak bandpache bore sonsonit don padde zalear don duddacheo gayeo asleo. Padeank zotak banddun ghorchem ani lokachim xetam kostalo. Gayechem dudh kaddun aple familik zai tem dovorun urlelem lokak viktalo. To ditatalo toslem xudh dudh aiche pillgek keddnach mellchenam. Antanche dudhvale dudhant udok ani dusreo vostu misoll korun viktat. Thodde dudh frijiint dovorun uprant susegad viktat pun, xetkar Jaki mat sodanch tajem dudh ghevun ditalo. Jaki aplea ghorvank ani familik sangatak ghevun aplim xettam roitalo. To sokallim chau pivon bhair sortalo, uprant tachi ghorkann Joana, zaka sogllo lok Junn mhuntale. Burgheank iskolak daddun zatoch Jakik pez ghevn yetali ani pejek tonddak laupak chepne thor na zalear ambadde hadtali. Kam chodd aslear thoddio bail-mon'xam kameri haddtalo.
Vorsak don xetacheo pikko kaddtalo. Ek Sorod ani Dusrem Vaimgan. Sorod mhunnchem pavsant roupachi xetam jim pavsache udkant zatat. Vaigan mhunchem gimant rovpachi xetam hi chodd korun nhoimche boglek roitat ani tea nhoimchea udkan ximptat. (antache kallar canals asat) Amcho Jaki nhoimche lagim aple vaigon roitalo ani Udkachea pomp (water pump) lavun nhoimche udok kaddun xeth ximptalo.
Ami burge astana hea pompak udkacho bomb mhuntale. Ho pomp chalu kortoch ganvant voddlean avaz zatalo. Amkam magir kolltalem Jakin pomp chalu kela mhunn. Ani kednai-i ami dhavon vetalem tem udok vhoir sorta tem pollevnk amkam bori mouza yetali. Hem udok eke zageak vottalem ani magir Jaki barik-barik kodio (trenches) khondun sogle xetache bandeak udok ximpdaitalo. To Sorod ani Vaigan fokot batt (paddy) vomptalo, punn Vaigonn vopta tedna tache kuxik ek Menke matiecho addo (wall made with sticky yellow mud) bandun, tantunt bhaji-torkari porsu laitalo, zoxe, kanddo, mirsango, vanggi, bhende, mullo, tambddi bhaji, touxim, dudi adi, ani thodde zagear kongam ani kalngancheo valli vomptalo.
Ami bhurge kednai tache porsakodde pavlear irvi rongachim kalngam pollevn amkam khavpachi ruch yetali. Kednai Jaki porsa lagin nam tem pollevn amche modlo konn eklo vadea (boundry wall) velean udki marun ek kanling chorun dhavon ghevun yetalo. Kanling pikem vo tornnem hi forok amkam gomonasli. Jem hathak lagta te ghevun dhanv marop ani fatracher marun foddun khavop aslem. Ghorcheank kollot mhunn kanling katorpak ami suri keddnanch vapdunk nasli.
Choriechem kanling khavpak borich movja distali. Atanchea bhurgeank osle, adle dis khoim melltole? Xetache kamank Vaignant yeta tedna bhaji-paleachem porsachem kam zatalem. Taka tachi bail ani tachi bhurgim zaiti moddot kortalim. Oxem bhaji-pallo, battache tandull, dudh vikun tancho sonvsar boro choltalo. Bhurgim bha xetachea kaman taka adhar kortalim.
Hea Jakik ek vaittui sovoim asli. To ratcho keddnai xezarianche battant narl chorunk vetalo. Payenk khanduv (entagled rope) ghalun furfurit maddar chodtalo. Ek sanjer osoch kaluke ratri madddar chodlolo astona, teach vellar madda lagin aslole ghorantle Lorsuk soimbachi goroz poddli dhekun to bhair ailo.
Apli goroz korun to matso vell thoim ubo raulo. Jaki taka lagon voiruch urlo punn, kitlo vell mhunn vhoir rautolo? Taka ailo rag ani tannen don galio-fosti marun tidken mhontlem “Are Lorsu, malkiriada mhaka rakonk raula. Chol bhitor nam zalear ek narl tuje khodd'dear martam. Lorsuk kitem khobor? Jaki madder vhoir asa mhunn? Avaz aikotoch tannen Jakik voir aslolo polelo punn, bhivon gharant bhitor sorlo. Oxinch kaim vorsam gelim bhurgim vaddon vhoddlim zalim. Unchlem thoddem xikop zatoch avoy-bapaichem sangatak kam korunk lojonk laglim. Cheddo eke komponint kamank laglo ani cheddum eka five star hotelant shopping arcade zagear sales girl mhunn kamank vetalem. Ek dis auchit Jakichem kopachem chodd zalem dista ani taka kallzacho attak yevun somplo. Punn Jakicheo yadi amchem monant ajun tajeo asat.
Halinchea tempar amchim bhurgim xetachem kam korunk loztat. Focot tornattim nhoi zaiteo baileo pasun xetache kam korunk fattim sortat. Tanche ghov Gulfant zaum foren boaticher kam kortat mhunntoch tankam poiso zai toso mellta. Ghovachea duddvancher soglle tandull gotto, baji-pallo ani follam bazarant savn haddun khatat.
Amchea Goyant pikta tem amkam pavona dhekun lagxilea pranthan thavn dudh, tantiam, baji-torkari haddtat. Halinche tempar zaitem pautti potrancher ami vachlam ki, antam zhadank pikavoll bori zaupak artificial sarem ghaltat. Dhekun, atanche tempar bhajek adle bhaxen gost nam. Thoddim follam zoxe ambe, kellim, vegin pikonk calcium carbide, ethylene, adi, oslim chemicals ximpdaitat (sprayed). Hem soglle mon'xeache jivak ekdom mal (its like slow poisoning).
Soglle Goemkarank mhozo ek ulo.
Tumche lagim thoddi porian zomin aslear tantunt porsu lauche, vikpak nhoi, punn zonn ekleachea ghorak zai tem pikoiat. Antam bhurgim xiklolim asat kitei porsu laupachio adunik souloteo (modern techniques) zai zalear internet-ar sompeponnin meutat to tumi avoi bapaik dakouche. Amchea moddeakat zaitea amchea Goenkar 'Horticulturists' asat ani toxeach 'Goa Directorate of Agriculture' ani sabar 'Zonal Agriculture Offices' hea Goenchea Serkari Khateamchea fantea zoxem Pernem, Valpoi, Bicholim, Mapusa, Ela-Old Goa, Ponda, Margao, Sanguem, Quepem ani Chaudi-Canacona, ani porxim vochun "Farms" hankam bhett diupachi nibel goroz. Oslim 'Farm-a" Codar-Ponda ani Kalay-Sanguem asat. Thoddem bhou bhaile kam kelear kuddik 'exercise' zata ti, jivak bori. Disandis dispott'ttea jevnna-khannachea vostunchi dor vaddot veta. Bhaji-pallo vo xettam rovop ek hobby koxi tumi
apnauchi. Hea bhaxen zonn eklean proitn kelear amche Goyant torkaricho unnav poddcho nam. Kitlo faido nhoi?
- Norman Noronha

http://groups.yahoo.com/group/gulf-goans/message/33665
KIFF Veterans Trophy (Football Tournament in Kuwait)
[Kherit dhinvas Lino B. Dourado ani goa-world.com team-ik.
http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/ ]
- Boroupi: Norman Noronha (Navelim/Kuwait)
Ara! Ra! Ra! Ra! Chol, chol re fuddem chol........
Him utram xetkar Jakiche tondaruch astalim, kiteak, tacho choddso vell ghorvam sangatak sortalo. Xetkar Jaki amchea ganvant chodd famad aslo. Taka thoddo lok Pontkar Jaki mhuntale.
Ek dis hanven taka vicharlem. Taka lok pontkar Jaki kiteak mhontat kai mhunn anik tannem mhaka sanglem 'Are cheddea, hanv lhan astana pain oddun udoilelim vidiechim pontam
puzaun oddtalom. Dhekun, lokan mhaka Pontkar Jaki hem nanv ghatlem'.Zotak bandpache bore sonsonit don padde zalear don duddacheo gayeo asleo. Padeank zotak banddun ghorchem ani lokachim xetam kostalo. Gayechem dudh kaddun aple familik zai tem dovorun urlelem lokak viktalo. To ditatalo toslem xudh dudh aiche pillgek keddnach mellchenam. Antanche dudhvale dudhant udok ani dusreo vostu misoll korun viktat. Thodde dudh frijiint dovorun uprant susegad viktat pun, xetkar Jaki mat sodanch tajem dudh ghevun ditalo. Jaki aplea ghorvank ani familik sangatak ghevun aplim xettam roitalo. To sokallim chau pivon bhair sortalo, uprant tachi ghorkann Joana, zaka sogllo lok Junn mhuntale. Burgheank iskolak daddun zatoch Jakik pez ghevn yetali ani pejek tonddak laupak chepne thor na zalear ambadde hadtali. Kam chodd aslear thoddio bail-mon'xam kameri haddtalo.
Vorsak don xetacheo pikko kaddtalo. Ek Sorod ani Dusrem Vaimgan. Sorod mhunnchem pavsant roupachi xetam jim pavsache udkant zatat. Vaigan mhunchem gimant rovpachi xetam hi chodd korun nhoimche boglek roitat ani tea nhoimchea udkan ximptat. (antache kallar canals asat) Amcho Jaki nhoimche lagim aple vaigon roitalo ani Udkachea pomp (water pump) lavun nhoimche udok kaddun xeth ximptalo.
Ami burge astana hea pompak udkacho bomb mhuntale. Ho pomp chalu kortoch ganvant voddlean avaz zatalo. Amkam magir kolltalem Jakin pomp chalu kela mhunn. Ani kednai-i ami dhavon vetalem tem udok vhoir sorta tem pollevnk amkam bori mouza yetali. Hem udok eke zageak vottalem ani magir Jaki barik-barik kodio (trenches) khondun sogle xetache bandeak udok ximpdaitalo. To Sorod ani Vaigan fokot batt (paddy) vomptalo, punn Vaigonn vopta tedna tache kuxik ek Menke matiecho addo (wall made with sticky yellow mud) bandun, tantunt bhaji-torkari porsu laitalo, zoxe, kanddo, mirsango, vanggi, bhende, mullo, tambddi bhaji, touxim, dudi adi, ani thodde zagear kongam ani kalngancheo valli vomptalo.
Ami bhurge kednai tache porsakodde pavlear irvi rongachim kalngam pollevn amkam khavpachi ruch yetali. Kednai Jaki porsa lagin nam tem pollevn amche modlo konn eklo vadea (boundry wall) velean udki marun ek kanling chorun dhavon ghevun yetalo. Kanling pikem vo tornnem hi forok amkam gomonasli. Jem hathak lagta te ghevun dhanv marop ani fatracher marun foddun khavop aslem. Ghorcheank kollot mhunn kanling katorpak ami suri keddnanch vapdunk nasli. Choriechem kanling khavpak borich movja distali. Atanchea bhurgeank osle, adle dis khoim melltole? Xetache kamank Vaignant yeta tedna bhaji-paleachem porsachem kam zatalem. Taka tachi bail ani tachi bhurgim zaiti moddot kortalim. Oxem bhaji-pallo, battache tandull, dudh vikun tancho sonvsar boro choltalo. Bhurgim bha xetachea kaman taka adhar kortalim.
Hea Jakik ek vaittui sovoim asli. To ratcho keddnai xezarianche battant narl chorunk vetalo. Payenk khanduv (entagled rope) ghalun furfurit maddar chodtalo. Ek sanjer osoch kaluke ratri madddar chodlolo astona, teach vellar madda lagin aslole ghorantle Lorsuk soimbachi goroz poddli dhekun to bhair ailo.
Apli goroz korun to matso vell thoim ubo raulo. Jaki taka lagon voiruch urlo punn, kitlo vell mhunn vhoir rautolo? Taka ailo rag ani tannen don galio-fosti marun tidken mhontlem “Are Lorsu, malkiriada mhaka rakonk raula. Chol bhitor nam zalear ek narl tuje khodd'dear martam. Lorsuk kitem khobor? Jaki madder vhoir asa mhunn? Avaz aikotoch tannen Jakik voir aslolo polelo punn, bhivon gharant bhitor sorlo. Oxinch kaim vorsam gelim bhurgim vaddon vhoddlim zalim. Unchlem thoddem xikop zatoch avoy-bapaichem sangatak kam korunk lojonk laglim. Cheddo eke komponint kamank laglo ani cheddum eka five star hotelant shopping arcade zagear sales girl mhunn kamank vetalem. Ek dis auchit Jakichem kopachem chodd zalem dista ani taka kallzacho attak yevun somplo. Punn Jakicheo yadi amchem monant ajun tajeo asat. Halinchea tempar amchim bhurgim xetachem kam korunk loztat. Focot tornattim nhoi zaiteo baileo pasun xetache kam korunk fattim sortat. Tanche ghov Gulfant zaum foren boaticher kam kortat mhunntoch tankam poiso zai toso mellta. Ghovachea duddvancher soglle tandull gotto, baji-pallo ani follam bazarant savn haddun khatat.
Amchea Goyant pikta tem amkam pavona dhekun lagxilea pranthan thavn dudh, tantiam, baji-torkari haddtat. Halinche tempar zaitem pautti potrancher ami vachlam ki, antam zhadank pikavoll bori zaupak artificial sarem ghaltat. Dhekun, atanche tempar bhajek adle bhaxen gost nam. Thoddim follam zoxe ambe, kellim, vegin pikonk calcium carbide, ethylene, adi, oslim chemicals ximpdaitat (sprayed). Hem soglle mon'xeache jivak ekdom mal (its like slow poisoning). Soglle Goemkarank mhozo ek ulo.
Tumche lagim thoddi porian zomin aslear tantunt porsu lauche, vikpak nhoi, punn zonn ekleachea ghorak zai tem pikoiat. Antam bhurgim xiklolim asat kitei porsu laupachio adunik souloteo (modern techniques) zai zalear internet-ar sompeponnin meutat to tumi avoi bapaik dakouche. Amchea moddeakat zaitea amchea Goenkar 'Horticulturists' asat ani toxeach 'Goa Directorate of Agriculture' ani sabar 'Zonal Agriculture Offices' hea Goenchea Serkari Khateamchea fantea zoxem Pernem, Valpoi, Bicholim, Mapusa, Ela-Old Goa, Ponda, Margao, Sanguem, Quepem ani Chaudi-Canacona, ani porxim vochun "Farms" hankam bhett diupachi nibel goroz. Oslim 'Farm-a" Codar-Ponda ani Kalay-Sanguem asat. Thoddem bhou bhaile kam kelear kuddik 'exercise' zata ti, jivak bori. Disandis dispott'ttea jevnna-khannachea vostunchi dor vaddot veta. Bhaji-pallo vo xettam rovop ek hobby koxi tumi
apnauchi. Hea bhaxen zonn eklean proitn kelear amche Goyant torkaricho unnav poddcho nam. Kitlo faido nhoi? - Norman Noronha
http://groups.yahoo.com/group/gulf-goans/message/33665
KIFF Veterans Trophy (Football Tournament in Kuwait)
[Kherit dhinvas Lino B. Dourado ani goa-world.com team-ik.
http://aitaracheokaskuleo.blogspot.com/ ]
Posted by Goa-World.COM
Links:
Norman Noronha attends book release occasion in Kuwait
Article copied from IIK - Read more at http://www.indiansinkuwait.com/ShowArticle.aspx?ID=8741&SECTION=0#ixzz1LTBSFjT6
Goans - Making a Difference: Book Released in Kuwait on Goa’s Liberation Day
Article copied from IIK - Read more at http://www.indiansinkuwait.com/ShowArticle.aspx?ID=8741&SECTION=0#ixzz1LTBaKkNF
Goa after the Liberation, 50 years on, an editorial by the publisher Hazel Fernandes, briefly sums up the five decades which Goans have encountered since the Portuguese left after 451 years and bade goodbye to the tiny state of India in December 1961.
Goans, as we know from history, have been migrating to better pastures, outside Estrada de Portuguese (Portugal India) and it is uniquely recorded that Goans have been to Kuwait and other parts of the Gulf region in particular since the mid-1940s.
At the official release of the first edition of the book entitled ‘Goans – Making a Difference’, the dignitaries headed by the President of Goan Overseas Association of Kuwait, Raymond D’Sa, was full of praise for the initiative taken by Hazel Fernandes to present the book to mark this glorious occasion. Among those who attended were a wide spectrum of personalities from the press fraternity, and internet media.
The program commenced with Gaspar Almeida doing the honors of introducing the publisher's team, and a brief on the book. He expressed his proud feelings that this publication is yet again another first that Goans in Kuwait have achieved, which dwells on the individual efforts and achievements towards their success in the professional lifestyle as well as what they do to the community. "We have to support the efforts of all, whether they are government officials or technocrats as we move forward for the betterment of Goa and Goans".
A wide range of issues from Goa’s Freedom Movement, History of Goa, Reflections on the eve of Liberation Day, St. Francis Xavier, Festivals of Goa, Goa Hindu Festivals, Goa Muslim Festivals, Goan Culture, A Fat Goan Wedding, the Carnival, Goa Music, Goan Food, Goa Water Spots, the Dudhsagar Waterfalls, Goa Spice Plantations, Sao Joao Fest, Goa Tourism, Cotigao Wildlife Sanctuary, Konkani essays which included Views and Opinions, Kuwait and Goans, the ever popular Goan statesman and NRI Commissioner Eduardo Faleiro, Goans in Kuwait, News Media, Goans in Kuwait, personalities in Kuwait from a wide spectrum of sports, theatre, artistes, writers, teachers, doctors, commercial professionals, the youngest pilot, Goa’s young entrepreneurs in the IT and food trade, up to the recent mega international event - Global Goans Convention 2010 held in November 2010 in Kuwait, takes pride of place.
“It’s a collector’s item featuring some of the respected personalities among us in Kuwait, it is my desire to see more editions in the near future,” said Navelim Youth Centre President Agnello A.S. Fernandes.
Due to the overwhelming response, the publishers and the team is set to have a second edition in the first quarter of 2011. The attendees at the release programme also included Raymond Pereira, Neeta Fernandes, Norman Noronha, Tony Viegas, Rewon Gomes, Raymond Pereira, Sunoj Nambiar IIK, Gasper Crasto, Roshan Loreno, Mario Fernandes, Anthony Raymond, Manager of Darbar Restaurant, Cajetan Pereira [United Friends Club], Hazel Fernandes, Domingos Araujo [Kala Mogui Kuwait], Jacon Fernandes, Esperanca Crasto, among others, representing a wide spectrum of Goans and the Indian community involved in the banking, finance, trade and commerce, media, and other professions.
Many came forward on the dais and expressed pleasure in this unique book.
The overwhelming support expressed by Kuwait’s leading business enterprises as well as prominent Goan supporters like Souk VIP Centre, UAE Exchange Co., Sanjiv Kumar, Albano Pinto, Taal Restaurant, Oriental Insurance/Bader Al Mulla & Bros Co., Pascal B. Pinto, Oriental Restaurant, Nazareth Brothers, Jacob I. Fernandes [Colva United Centre], English Optics, Fidelis Fernandes [Kuwait Goan Association], Myra-Joel-Monica Elvira-Joseph D’Souza, AlRashed International Shipping Co., and Caesar Holidays (Caesars Travel Group), made the publisher's job much easier. Among the writers whose English and Konkani contributions are included in the book include Lambert Mascarehnas - former editor of Goa Today magazine, Dr.Joe D’Souza, Lino B. Dourado, Gasper Crasto, Pio Esteves, Norman Noronha, John Aguiar, and Gaspar Almeida with still photography of the post and pre-liberation of Goa era as well as the flora, funa and natural bounty of scenic tourist state of Goa.
Raymond D'Sa expressed his views that the concept of putting forward profiles of Goans in Kuwait and their organizational capabilities through the various cultural, sports, arts, and literally activities undertaken by their associations for a common understanding of friendship and promoting Goa's rich and diversified cultural goals. "I am impressed with the quality and content of the book and expressed his full support to continue this good work and bring out the next edition, while he congratulated the team involved in the publication", he concluded in his short speech.
A sumptuous dinner and thanksgiving prayers winded up the special event held at Hotel Kuwait Continental on 19th December 2010 and everyone took the opportunity to personally exchange season's greetings. To obtain your limited edition copy, email: goaworldtoday@gmail.com, fernsfernandeshazed@yahoo.com
Konkani Lekh: VISVAS NAM - Norman Noronha
KONKANI LEKH:
VISVAS NAM - Boroupi: Norman Noronha

Ek Novea Vorsa disa ganvchea bhurgeam ani loka pasot, ganvant vorsavolicho sports aslo Rudolph ani Rossi sui ani sutt (thread-needle) khellan partner koxi aslim. Suiechea burakantlean Rossi dago ghalunk tozvit kortanam Rudolph tachea dolleant poit aslo. Auchit Rossichi nodor tacher poddli ani teach vellar tanchi dogaimchi nodor ek zali anik dogaim eka mekak kitem sangunk sodtat oxem tankam dislem………
Dusre disa Rudolf kamank vetana tannem Rossik lift dili ani beauty parlorakode soddlem. Tisre dis ani choutea disa toxech zalem. Orxim Rudolph taka apli mogachi itsa sangunk sodtalo punn boll zainaslem. Punn choutea disa Rossik kamank pavoitona tannem kallzak dhir ghetlo ani Rossik sanglem apleak khuxi asa mhunn tachi ixttagott zoddunk. Tem murgottot hansun parloran bhitor sorlem. Panchvea disa Rossi sogllea sontosan Parloran vosunk mhunn bhair sorlem sozmon Rudoph meutolo mhunn, punn tea dissa to mevonk nam. Rossiche kalzant mogachi kitt suru zali. Dekhun to keddna porot mevtolo oxem tem poitalem punn babdem niraxi zalem. Sovia disa Aitar aslo. Rossi borexe kopdde nhessun misak vetana auchit ek motorbike tachea fuddem thambli.
Vollon fattlean poiloilear Rudolph!




Amchea ganvant ghodlole eke ghoddnecho ugddas yeta.
Dog mog kornaram aslim. Rossi ani Rudolf.
Rossi xikpant titlem uxear naslem dekhun S.S.C. pas korun eka beauty parlor-an beautician-acho kurs kortalem. Rudolf ek lhanxe komponin Sales Representative mhunn vaurtalo.
Rossi sarkem uchambol zalem. Hoch boro vell somzun Rudolphan poirche disa vicharlolea proxnacho ugddas kelo. Tachea koddlean oi vo nam zap mellpache vatter ubo ravlo. Jiber aslolea porim Rossin soroll mhontlem “I love you tooâ€, ani teddna savn tim mogan poddlim. Rudolph, Rossik niamit (daily) lift diunk laglo. Bore nib ghevn kamachi guttli marun to taka date ditalo. Dorya deger vochun magache ubav sangatak sarunk laglim. Lohu-lohu korun tanchea dhatt moagchi khobor tanchea ghorchenk kollit zali. Ixttagottichi gozal tanchea ghorchea sovem uloili ten’a tanchea mogacher donui ghorabean addkoll addunk nam. Tim huskea vinnem zalim Dis, mhoinem soron sumar tin vorsam oxinch tim mogan bonvlim. Amchea ghara fatlean, xettantlean ek rosto asa. Tacher zoborxi vahatuk (traffic) aso na. Taka ami Love Road mhunntat. Him mogiam sodanch hea rostear distalim.
Oxench ek dis Rudolphan chintlem pordesant vosonk. Karan Goenchea pagaran don poixe tachean samballunk zainaslem. Tannem ek Agenta lagim sirvis poloili. Rosik kainch ek sangonk nam. Vochpachem sogllem tharear poddtoch ani visa hatant poddun fudlea mhoineant Gulfak vochpavhe vatter asa oxem Rossik kollit kelem. Rossi eke vatten sintir zalem nodre bhair to zatolo mhunn punn dusre vatten khuxen bhorlem karan tacho Rudolph antam borem pagar ghetolo zachi tankam goroz asli. Tannen khuxen aplea ghorcheank sanglem punn boltench ghodlem. Rossicho foren botticher kam korpi bapui nigtoch viaz marun ailolo. Rossichim avoy-bapui kazar zalear xivai Rofolphak bhailea desan vochun mellchenam mhunnn sangtoch Rudolph kachabull zalo. Rudolph apli arthik (financial) oddchon uktayli.
"Uncle mhoje xim kazaracho despez korunk poixe nant".
"Tum fokot kazar zaunk toyar za. Duddvancho khorch ami kortolim", Rossichea Bapain sanglem.
Babdo moga pasot tanche kustar kazar zalo ani eka mhoinean tachi visa ba stamp korun Gulfant gelo. Hea vatten Rossi eksurem zalem. Rudolfache gharant tachi zantti avoi asli. Tem ekmulea jivitacher bejarlolem. Kamar astonam vell sortalo punn ghora yetoch eksurponn khavunk yetalem. Rudolphacho chodduch ugddas yetalo. Rudolphakui tench bhogtalem. Osle poristithicher ek voros sompun gelem. Tim dogaim eka-mekak SMS daddtalim, fone kortalim ani kednaim internet chatar bostalim. Bailek aplea sangatak vegim haddchea khatir Rudolph zaito doddpoddtalo. Xevttim to sufoll zalo ani tannen oxi SMS daddli “Atam khuxechi dis lagim asat†tuji visa mevli punn bailecho reply vachun taka shok zalo “Mhaka Gulfak yevpachi khuxi na†Orxim tem sodanch apleak vor, vor mhunn taka bejar kortalem ani atam auchit kitem zalem??? Kitem zait gai hachem karan?
Eksurponnachi vaj ailoli. Kamank vetle kodden taka eka ankvar cheddeacho mog za'lo. Tancho novo mog konnak khobor nastona brooch netan choltalo. Rudolphan koxei korun
bailek raji keli apleaxim haddpak anik xekim Rossi Gulfak pavlem. Poile rati tem sanddlolea porim diso. Rudolphan vicharlear tem mhunnonk laglem apleak maim-paicho ugddas yeta mhunn oxe thodde dis sorle.
Ek mhoino zatoch apleak Gulf anvddunk nam ani dusrim nibam divn porot Goem yevunk toyar zalem. Khorem mhonllear taka tachea novea mogachi umollxik ani kuddichi ruch lagloli.
Rossi Goeam pavttoch tannem Rudolfak nirop pattoilo. Rossin, sanglem apleak tacho anik mog nam. Divorce diun apnnak meklem kor. Hem aikon Rudolfache kuddint rogot suklem. To sozmolo tem apli fokana korta mhunn. Porot vicharlear taka toch zabab meulo 'Maka Divorce Zai'. Anik dusro upai nam zaun Rudolfan, Rossin courier-an daddlelim Divorce kagddacher soi keli. He bhaxen MOGAN KAZAR VISVAS NA ZAUN DIVORCE ZALO. Rossi aplea novea mogia lagim kazar zalem. Babdo Rudolph toxoch urlo.
Hea lhan kothetlian hanv itlench sangonk sodtam kim aicheo zodio (couples) aplea sangatiak visvaxi ravona. Toxench soglle nirnoi tankam sotasot ghevunk zai tim ekamekak sozmona zoxi adlim zoddim sozmotalim.
Ek kazari jivit sufoll zatolem zalear ekmekacher visvas gorjecho. Kazari jivitachi bhuniad mhontlear eka mekak respet-man divop ani eka mekakcheo chukio bhogsun ekamekak sozmon ghevop.
Somzikaieche amche ghorabe zaunk mhoje anvdde.!!!!!!
[Kherit dhinvas, Lino B. Dourado-k, www.goa-world.com]
Ek mhoino zatoch apleak Gulf anvddunk nam ani dusrim nibam divn porot Goem yevunk toyar zalem. Khorem mhonllear taka tachea novea mogachi umollxik ani kuddichi ruch lagloli.
Rossi Goeam pavttoch tannem Rudolfak nirop pattoilo. Rossin, sanglem apleak tacho anik mog nam. Divorce diun apnnak meklem kor. Hem aikon Rudolfache kuddint rogot suklem. To sozmolo tem apli fokana korta mhunn. Porot vicharlear taka toch zabab meulo 'Maka Divorce Zai'. Anik dusro upai nam zaun Rudolfan, Rossin courier-an daddlelim Divorce kagddacher soi keli. He bhaxen MOGAN KAZAR VISVAS NA ZAUN DIVORCE ZALO. Rossi aplea novea mogia lagim kazar zalem. Babdo Rudolph toxoch urlo.

Hea lhan kothetlian hanv itlench sangonk sodtam kim aicheo zodio (couples) aplea sangatiak visvaxi ravona. Toxench soglle nirnoi tankam sotasot ghevunk zai tim ekamekak sozmona zoxi adlim zoddim sozmotalim.
Ek kazari jivit sufoll zatolem zalear ekmekacher visvas gorjecho. Kazari jivitachi bhuniad mhontlear eka mekak respet-man divop ani eka mekakcheo chukio bhogsun ekamekak sozmon ghevop.
Somzikaieche amche ghorabe zaunk mhoje anvdde.!!!!!!
[Kherit dhinvas, Lino B. Dourado-k, www.goa-world.com]
Posted by Goa-World.COM
Subscribe to:
Posts (Atom)



